Say Something || h.s [SK]

10. chapter

„No ahoj." usmeje sa na mňa Erick, keď vystúpim s Harryho auta. „Čau." nesmelo sa usmejem a prejdem na chodník. „Kto to bol? Jeho som ešte nikdy nevidel." opýta sa a zdvihne obočie. „Strážnik Styles." zasmejem sa, no je to smiech zmiešaný so strachom.

„Niečo si vyviedla?" oprie sa o plot a ruky si prekríži na hrudi. „Je to brat kamarátky, trvala na tom, aby ma odviezol." poviem vážne a z tašky si vytiahnem kľúče. Z počiatku je to pravda, ale vyviedla som niečo, čo nikto nemôže vedieť a fakt nemám náladu sa tu s ním baviť, ale nechcem byť k nemu zlá. Najradšej by som sa skryla pod perinu a už nikdy sa neukázala svetu. Hlavne Harrymu.

„Ach tak," vzdychne. „Ale ako vidím nemáš veľmi náladu sa so mnou baviť takže ťa nechám a pôjdem otravovať niekoho iného." usmeje sa jeho krásnym úsmevom, ktorým očarí každú ženu. A to vážne myslím úplne každú! a zakýva mi. Úsmev mu opätujem a prejdem k našim dverám, ktoré následne otvorím a vojdem dnu. Vyzujem sa a tašku si zakvačím na vešiak. Pomaly vojdem do obývačky a sadnem si k mame na gauč.

„Vieš ten byt, čo som bola pozerať vážne sa mi páčil. Mala by som si ho kúpiť." poviem rozhodnuto a ona sa na mňa vystrašene pozrie. „Chceš ma v tomto dome nechať samú? Iba so spomenkami?" skrčí obočie a chytí mi obe ruky.

„Ale no tak mami. Prinajhoršom tento dom môžeš predať a tiež si kúpiť nejaký byt. Nikto nemohol vedieť, že no ehm otec zomrie tak skoro a so Zaynom sme už veľkí, musíme sa osamostatniť." usmejem sa a prejdem jej rukou po líci.

„Predsa len nechceš počkať ešte do konca výšky? Budeš to zvládať? A ty vieš, že dvere máš otvorené." chytí mi ruky a usmeje sa. Keď mi to takto hovorí zamyslím sa nad tým. Možno, že má pravdu. Ledva to zvládam takto a v hlave som mala len to, že budem konečne sama a nerozmýšľala som nad následkami a reálnym životom. 

„Tak ja si to ešte rozmyslím." poviem a v tom niekto zazvoní. „To bude Liam." zdvihnem ukazovák a postavím sa. Prejdem ku dverách a otvorím ich. Liam sa opiera o dom z vonka a na očiach má tmavo čierne okuliare. Vidno, že mu to slnko nerobí dobre.

„Ooo party man nazdar." udriem ho do ramena a zasmejem sa. „Victoria prestaň fajn? Daj mi kľúče a maj sa. Vážne sa teším späť do postele." zavrčí a prejde si rukou po spánkoch. „Veď dobre pokoj." zdvihnem ruky na obranu a znova sa zasmejem. Zo skrinky zoberiem kľúče a podám ich Liamovi. 

„Vieš kde je." usmejem sa. Liam iba prikývne a potichu poďakuje. Chudák, ale čo môže si za to sám. Zatvorím za ním dvere a pokrútim hlavou. Vybehnem hore do svojej izby a zvalím sa na posteľ. Cítim sa tak unevaná z toho upratovania, že mám pocit ak teraz zatvorím oči už ma nikto nezobudí. Preto sa opriem o roh postele a zapnem si notebook. Hneď mi príde upozornenie na video. Príjmem ho a zapnem si kameru.

„Chloe!" skríknem a široko sa usmejem do kamery. „Och Vick tak mi chýbala tá tvoja tvár." ozve sa hlas mojej kamarátky Chloe. Vyrastali sme spolu, ale pred rokom sa odsťahovala do Londýna. Prežívali sme to ťažko, ale snažíme sa spolu, čo najviac volať a podobne. Veľmi mi chýba, bola ako moja sestra, ktorú som nikdy nemala.

„Tak čo nové?" opýta sa a hlavu si podoprie rukami. „Nová kamarátka Gemma. Vlastne, ževraj sme spolu chodili na prednášky aj minulý rok, ale minulý rok bol zvláštny nič som nevnímala. Veď vieš," vzdychnem. „A nenávidím jej brata." zavrčím a notebook položím na posteľ, aby som si mohla ľahnúť.

„Oo je pekný?"

„Nie." poviem a zahyznem si do pery. „Jasné to vieš komu hovor, ale mne nie. Ty si sa zaľúbila!" radostne skríkne až si musím zakryť uši, aj keď je to iba reproduktor. A má pravdu pred ňou sa nedá klamať. Ona príde na všetko. Je to proste Chloe.