Heal the World [HP Fanfiction]

6. Nehľadaj v sebe temnotu

„To je dobré, Teddy. Chuderka Victoire."

„Veru, vyzerá ako klbko nešťastia," zahľadel sa znova na ňu. „Bude v poriadku," dodal.

„Určite bude," prikývla Kailani. „Niektorí chalani sú fakt kreténi. Kam sa vytratila úcta?"

„To ti neviem povedať, Lani," odvetil jej Teddy. „Ale prisahám, že ešte raz na ňu položí svoju paprču tak..."

Kailani sa začala smiať. „Ty si ale drsný, Lupin."

„Ja to náhodou myslím úplne vážne," povedal Teddy trocha podráždene.

„Určite to už neurobí a bude sa jej vyhýbať. Nie je predsa samovrah. Okrem toho určite sa zľakne toho, že o tom vie profesor a verím tomu, že sa o to dostatočne postará. Nebudeš si viac musieť špiniť ruky, Lupin," povedala mu Kailani. „Takže sa upokoj a nasleduj ma na Transfiguráciu."

Teddy prikývol, pozrel na svoju nedojedenú hrianku, vzal si brašnu a pobral sa na hodinu. Nesústredil sa. Stále mal pred sebou obraz smutnej Victoire. Veľmi sa bál, či ešte uvidí niekedy jej úsmev.

***

Ďalšie týždne si Teddy všímal, že Victoire má už lepšiu náladu. Naposledy keď ju stretol, bola už dokonale upravená a usmievala sa. Mal z toho radosť, lebo sa naozaj bál, že by ju to mohlo poznačiť ďaleko viac. Chcel sa jej spýtať, čo na to hovoria teta Fleur a strýko Bill, ale nakoniec si uvedomil, že by sa veľmi do toho nemal starať a okrem toho môže sa ich na to spýtať cez vianočné prázdniny.

To bol ďalší problém, ktorý musel riešiť na konci novembra. Všetci očakávali, že príde na Vianoce domov, ako každý rok, ale on mal akýsi vnútorný pocit, že by mal zostať na Rokforte. Samozrejme hlavne kvôli Kailani. Lenže nedokázal sklamať Harry s Ginny a samozrejme deti. Netušil, čo urobiť.

„Čo zase môže za tvoju mizernú náladu?" spýtala sa ho Kailani, keď znova pracovali na domácich úlohách. „Ten pergamen, ktorý trháš, za to určite nemôže."

„Nemám rád Vianoce," povedal jej Teddy.

„Nehovor, akoby som to nevedela," uškrnula sa na neho Kailani. „A je s nimi nejaký konkrétny problém?"

„Chcel by som zostať tu," odvetil jej. „Kvôli tebe."

„Riešime to každý rok, Teddy," povedala Kailani a odložila na chvíľku svoje brko, pretože vedela, že tento rozhovor tak jednoducho neskončí. „A každý rok trvám na tom, aby si bol so svojou rodinou. Ja viem, že biologicky už nikoho nemáš, ale predsa len rodinu máš. To je veľké šťastie. Mal by si byť s nimi."

„A čo ty?"

„Ja zostávam tu," odvetila mu. „Bude mi tu dobre, neboj sa. Choď domov, Lupin, nevymýšľaj."

„Sú to posledné Vianoce, čo sme na Rokforte," riekol Teddy.

„Teddy, počúvaj ma," Kailani sa na neho trocha zamračila. „Vianoce na Rokforte majú krásnu výzdobu a dobré jedlo, ale určite sa to nevyrovná Vianociam s tvojou rodinou."

„Ty si tiež moja rodina," namietol.

Kailani sa na neho smutne usmiala. „To je pekné, ale..."

„Pozri, mám nápad," osvietilo zrazu Teddyho. „Čo keby som skúsil rodičom napísať, či by si mohla ísť na Vianoce k nám? Jeden človek hore dole. Čo na to povieš?"

„Ja ti neviem, Teddy..."

„Mne to príde ako dobrý nápad," usmial sa na ňu Teddy. „Zajtra ráno im napíšem a uvidíme, čo povedia."