Say Something || h.s [SK]

17. chapter

„Niečo neviem. Napríklad prečo si bola na polícií." skrčí obočie. Vyzerá ako keby ho to trápilo. Ale prečo?

„Nedáš si pokoj však?" usmejem sa. „Dajme tomu, že tam vypomáham. Potrebujem teraz nejakú brigádu." myknem plecami a pozriem sa na slnko, ktoré pomaly zapadá.

„Je to krásne však?" opýta sa ma, keď si všimne, že sa tam pozerám. Konečne nechal to s tou políciou. konečne, ale veď, čo neklamala som, len som vynechala dôvod prečo pracujem práve tam.

„Hm." zamrmlem a sadnem si do piesku. Topánky s kabelkou si položím vedľa mňa na pravú stranu a Niall si ku mne sadne z ľava. Zahľadím sa do diaľky na vodu, ktorá sa dvíha a znova padá, ako pľúca. Nádych, výdych.

„Niekedy mám pocit, že ma tu svet nechce." poviem potichu, ani vlastne neviem prečo to hovorím práve Niallovi. 

„Vieš," pokračujem bez toho, aby som nechala Nialla niečo povedať. „Tento rok je zvláštny. Udialo sa toho tak veľa. Strestla som ľudí, ktorí mi úplne pomietli hlavu a ja neviem. Neviem mám pocit, že to nezvládnem všetko vstrebať." vydýchnem a položím si hlavu na Niallove rameno. Prišlo mi to tak ako keby som mu mohla všetko povedať.

„Ach prepáč, pripadám si ako šialenec." jemne sa zasmejem, no hlavu si nechávam položenú na Niallovom ramene.

„Nie to je v poriadku. Chápem ťa." pirkývne a pohladí ma po hlave. Zatvorím oči a nechám, aby mi slza, ktorá sa mi nahromadila v očiach skĺzla po mojom líci. Kiežby tu bol otec. Všetko by bolo v poriadku a ja by som sa nebála o mamu.

„Chceš ísť domov?" pošepká mi do ucha Niall. Záporne pokrútim hlavou a otvorím oči. „Prosím otaňme tu. Je mi tu dobre." odpoviem a zdvihnem hlavu z jeho ramena. Fakt sa tu s Niallom cítim dobre. Neviem čím to je, ale už dávno som sa s nikým takto dobre  necítila.

S Niallom na pláži sedíme asi ešte pol hodinu a bez slova sledujem ako slnko zapadne úplne. Nikdy som to nevidela takto úplne, ale teraz neľutujem, že som pri tom strávila čas. Keď už pocítim chlad na mojej pokožke postavím sa a obujem sa. Niall urobí to isté a spoločne prejdeme k autu. Sadnem si do auta a moja hlava okamžite putuje na okienko. Cítim sa tak unavená ako keby som celý deň kopala v záhrade. Niall zapne rádio, v ktorom začne hrať pomalá melódia Road Between od Lucy Hale a ja sa jemne usmejem. Milujem túto pesničku. Naštartuje a ja úplne zatvorím oči.

„Sme tu." cítim niečiu ruku na mojej ruke a následne otvorím oči. Asi som vážne zaspala. Odopnem si pás a rukami si prejdme po tvári. „Ďakujem za krásny večer." usmejem sa na Nialla a ten sa ku mne nahne. Jemne ma pobozká na pery a ja sa do bozku usmejem. „Bolo mi potešením." usmeje sa a ja vystúpim z auta. Posledný krát mu zakývam a otvorím dvere na dome.

Chodíme s Niallom, alebo čo to vlastne bolo? Som si nad mieru istá, že toto priateľská pusa nebola. Vyzujem sa a sveter si zakvačím na vešiak. Stále s úsmevom na tvári prejdem do obývačky, kde zbadám maminu ako zaspala na gauči. Prejdem do skrine, z ktorej vytiahnem deku a zakryjem ju. Pobozkám ju na čelo a vybehnem do svojej izby. Osprchujem sa ráno. Vážne som totálne unavená a jediné, čo chcem je konečne si ľahnúť a oddať sa snom.

**

„Dobré ráno." usmejem sa na mamu, ktorá v kuchyni pripravuje kávu.

„Aj tebe," usmeje sa. „To ty si ma včera prikrývala?" opýta sa a napije sa.

„Áno, nechcela som ťa budiť." myknem plecami a nalejem si čaj. Položím ho na stolík  a na chlieb si začnem natierať pomazánku. Už dávno som neraňajkovala niečo normálne. Vždy to bola, len káva, čaj alebo jablko, no dneska mi prišla chuť na toto. Pokrájam si paradajky a poukladám si ich na chlieb.

„Čo si taká happy?" opýta sa ma mama s úmevom na tvári.

„Ale nič. Asi som ráno vstala pravou nohou." široko sa usmejem a zahryznem do svojich raňajok. Iba prikývne a pokrúti hlavou. Ešte jej nechcem hovoriť o Niallovi. Predsa len neviem ako to medzi nami je a bol to len jeden večer.

Keď sa najem tanier položím do umývačky a dopijem čaj. „Vidíme sa večer." pobozkám maminu na líce a zoberiem si kabelku. Zakývam jej a zabuchnem dvere.  Kľúče si hodím do kabelky a s úmevom na perách  prejdem po malom chodníku až ku chodníku pri ceste. Neviem koľko idem, ale keď zastavím pred Harryho kancelárioou nadýchnem sa. Bojím sa, že keď ho uvidím moja dobrá nálada opadne. Zaklopem a pomaly otvorím dvere. Ako obyčajne sedí za svojím veľkým stolom a niečo študuje.

„Ahoj." pozdravím sa a vtedy svoj zrak upriami na mňa Premeria si ma, no nič nepovie a znova začne niečo čítať. Och, čo som zase urobila, že sa mi už ani odzdraviť nevie? Bundu si zakvačím na vešiak spolu s kabelkou. Sadnem si pred neho na stoličku. zakašlem a prekrížim si ruky na prsiach. Ak sa nechce baviť fajn, nevadí mi to, ale chcem vedieť dôvod.

„Hm?" zdvihne hlavu a skrčí obočie. „Hm? To je jediné, čo povieš?" zdvihnem obočie a premeriam si ho. Má na sebe ako vždy čierne úzke džínsy, no tento krát má na sebe bielu košeľu zakasanú v džínsoch, ktorá zvýrazňuje jeho svalnaté telo.

„Čo chceš počuť? Nemám sa s teou o čom baviť." povie vážne stále pozerajúc na mňa. Prosím? Nikdy som nepovedala, že sa správa milo, ale ešte nikdy nebol takýto bezcitný a hnusný. Možno, že tá pusa zabrala, ale nechcela som to takto.

**

Ešte nikdy Harry nešiel domov vtedy, keď ja, no dneska je to inak. Akurát, keď sa začnem obliekať, postaví sa, zoberie si peňaženku, mobil a kľúče od auta. Ironicky sa pre seba zasmejem a pokrútim hlavou. Prehodím si kabelku cez plece a vydám sa k dverám. On urobí to isté. Chytím kľučku  a otvorím dvere. Chcem prejsť, no on to urobí presne vtedy, keď ja a naše telá sa dotknú, kvôli malému priestoru.

„To je detinské." vypľujem mu do tváre.

„Óó nevrav a nebolo detinské, keď si včera toho chalana pobozkala len preto, aby si ma naštvala?" zdvihne obočie a stále sa snaží dostať von prvý.

Hlasno sa zasmejem a pretiahnem sa popri ňom na chodbu. „Prečo by som to robila? Nebolo to kvôli tomu." zamračím sa a urobím krok dopredu.

„Ale prosím ťa komu toto chceš nahovoriť? Každý vie, že ma chceš a toho tam len namotávaš." usmeje sa nad vlastnou myšlienkou a výjde vonku. Tento krát ho nechám prejsť prvého. Nie som predsa dieťa.

„Blbosť, neviem kam na toto chodíš." pokrútim hlavou.

„O vážne? Tak fajn a čo povieš na dvojité rande? Ja a Ariana a ty a ten tvoj blondáčik, vlastne každý vie, že blond nie je jeho prirodzená farba." zasmeje sa a strčí si ruky do vreciek.

„Fajn." ironicky sa usmejem a on prikývne. „Vidíme sa Harold." zavrčím a otočím sa. „To si piš Victoria." vysloví ešte predtým ako vojde do auta a ja od nervov zatnem čelusť. Chcel to, má to mať.

-

Čaute takže máte tu novú časť, to si vážne, že som ju pridala, nemala byť keďže som pridávala včera, ale nudila som sa tak som niečo napísala, fú dva dni po sebe to sa ešte nestalo som sama na seba hrdá! :D neviem vôbec kedy bude ďalšia takže prosím si vaše názory áá na minulej časti bolo 5 komentárov to ma tak teší to čítať :33 dáte viac? ja vám verím :D a nehovorím to často, ale ja som s časťou celkom spokojná, vážne chcem vedieť vaše názory ešte na Nialla a Tori, ešte neviem, či budú spolu, ale vyzerá to tak, oo mne sa ľúbia <69 a čo hovoríte na to rande? ja sa na neho nesmierne teším 3:)) a časť chcem venovať mojej láske @horanruthh za krásny komentár, ďakujem :** a inač dneska som takú krásnu pesničku našla naboku je ak chcete pustite si ja som pri nej písala :3 fú  neverili by ste mi, ale tisíc slov je len to rande s Niallom :DD a časť som nečítala tka prepáčte za chyby ://

Vote&komenty:)