Stvorenie noci

39. Kapitola - Zásnubný ples

Jedna z pesničiek, ktoré celkom dobre vystihujú Maxel. (Aj jedna z mojich obľúbených :D)

„Toto si mám obliecť?" Zvraštila som tvár.

Mladá skrotená s ryšavými vlasmi a upätým výrazom tváre. V rukách držala jednoduché zelené šaty s trojštvrťovým rukávom, ktoré viacej pripomínali vrece ako oblečenie.

„Vybral ich pre teba Axel." Položila ich na posteľ.

Už ani obyčajnú vec ako sú šaty si nemôžem vybrať. Naštvane som si povzdychla. „Nie je v ponuke niečo iné? Sú také... nudné. A zelená naozaj nie je moja farba."

„Sú také, aké majú byť. Iba snúbenica princa si môže vybrať biele šaty, ktoré si viacej ozdobené. Ostatní musia mať vo výraznej farbe a jednoduché, aby vynikla. Také sú pravidlá." Nesúhlasne sa zamračila nad mojimi pripomienkami.

„To máte pravidlá aj na obliekanie?" frflala som.

Prevrátila očami. „Môžeš byť rada, že ti tam dovolili ísť. Skrotení na akcie vlkov majú obyčajne zakázaný prístup. Na šatách už nezáleží."

Mne záležalo.

„A čo čierne?"

„To by bolo neslušné. Je to predsa smútočná farba."

Uškrnula som sa. „Neslušné neznamená zakázané."

„Ples začína za pár hodín, kde chceš nájsť ďalšie šaty? Iba princezná Cecily ich má toľko, že si môže vyberať. Ty takú možnosť nanešťastie nemáš."

Usmiala som sa. „Sme asi rovnako vysoké, takže možno mi niečo požičia. Ak nie tak sľubujem, že sa poslušne vrátim a oblečiem si tieto." Zamračene som kývla hlavou na kúsok oblečenia položený na posteli.

„Fajn." Porazenecky si povzdychla.

Keď sme kráčali hektickými chodbami, kde sa skrotení náhlili, aby bolo všetko pripravené na večer, uvažovala som, či naozaj až tak záleží na tom, aké budem mať šaty, keď si ma aj tak nikto nevšimne. A možno mi ich Cecily nepožičia. Veď sme sa predsa nepoznali. Ani sme sa spolu nerozprávali, ak nepočítam krátke rozhovory počas našich stretnutí na chodbe.

Zaklopala som na dvere a o chvíľu sa v nich vynorila Cecily s vlasmi zabalenými v uteráku. „Áno?"

„Vidím, že si zaneprázdnená, ale nemohla by si mi požičať šaty na ples?" opýtala som sa s váhavým úsmevom.

„Jasné, poď ďalej, mám milión šiat. Jedno z mála potešení, ktoré tu mám." Otvorila dvere, aby ma pustila dnu a povedala ryšavej skrotenej, ktorá ma tu odprevadila: „Môžeš odísť, ja sa o ňu postarám."

„Áno, princezná." Poklonila sa a odišla.

„Tak poď, ukážem ti môj šatník a niečo ti vyberieme," povedala, keď zavrela dvere.

Šatník princeznej bol väčší ako moja izba. Steny boli pokryté skriňami, kde bolo viac oblečenia, ako som ja kedy mala v živote na sebe. Prezerala som si šaty a rukou prechádzala po ich látke. Nakoniec mi padli do oka jedny čierne.

Určite neboli podľa vkusu vlkov, no za to boli podľa môjho.

„Čo tieto?" Vybrala som ich a pridržala si ich na sebe.

Cecily prekvapene nadvihla obočie, a potom sa zasmiala. „Rozhodne niečo, s čím by Axel nesúhlasil a pravdepodobne pohoršíš väčšinu vlkov, ale vieš čo? Kašlať na pravidlá. Aspoň to dnes nebude absolútne nudný večer."