35. Kapitola - Neisté priateľstvo

2K 237 39
                                    

Čoskoro mi Katia zobrala ďalšiu časť z môjho života.

Ako vlk tiež potrebovala tréning, preto Axel uznal za vhodné, že sa pripojí k nám. A tak momenty, na ktoré som sa pred tým najviac tešila, sa stali tými, ktorých som sa desila.

Nemusela som ani vojsť a počula som ich veselý smiech. Kedy to bolo naposledy, keď som počula Axela sa smiať? Oprela som sa o stenu a snažila sa pozbierať svoj stratený pokoj. Aké ťažké môže predsa byť vydržať s nimi hodinu v jednej miestnosti?

Ešte raz som sa zhlboka nadýchla a vošla dnu.

„Ahoj, May," povedal Axel so širokým úsmevom na perách. Mal v sebe aspoň toľko súcitu, že s odkašlaním odstúpil od Katie nabok.

„S Katiou sme si už prešli prvú premenu, takže môžeme sa rovno dostať k tréningu," vysvetlil a rozpačito sa poškrabal na zátylku. Aspoň som nebola jediná, kto sa cítil nepríjemne.

Katia sa premenila. Samozrejme, keďže bola vo všetkom lepšia ako ja, s premenou nemala žiadny problém. Čoskoro predo nami stála sivá vlčica so svetlou hruďou. Potriasla hlavou a pohľadom sledovala Axela.

„May?" spýtavo na mňa pozrel s nadvihnutým obočím.

Váhavo som prikývla.

Nemala som inú možnosť, ako skúsiť to znova.

V mysli som vyhľadala svoju bielu vlčicu, ktorá sa tentoraz neschovávala ani sa nesnažila utiecť. Pokojne sedela. Vyslala som k nej nemú prosbu, aby aj dnes spolupracovala.

„Pokúsim sa ťa od nich ochrániť," povedala a dovolila mi prevziať jej podobu.

Druhá premena bola o čosi menej bolestivejšia a kratšia. Zavrela som oči kvôli chvíľkovej nevoľnosti a snažila som sa zvyknúť si na nové telo. Nebolo to pre mňa prirodzené, ako pre ostatných. Cítila som sa ťarbavo a neistá so štyrmi nohami.

Keď som dokázala upokojiť svoj žalúdok, pohľadom som rýchlo prehľadala miestnosť, no po tieňoch nebolo ani stopy.

„Fajn, keď sme všetci pripravení, mohli by sme začať," povedal Axel, keď sa uistil, že sa nechystám znova odpadnúť.

Na začiatok chcel od nás, aby sme spravili niekoľko cvičení, nech si zvykneme, ako sa naše nové telo hýbe. Zatiaľ, čo Katia spravila všetko bezchybne, mne sa zúfalo nedarilo. Myslela som, že keď zvládnem premenu, všetko ostatné bude už ľahké, no mýlila som sa.

„May, dávaj si pozor na chvost! Skús udržať rovnováhu!" radil mi Axel, no napriek tomu som skoro znova skončila s čumákom v zemi.

Nakoniec Axel usúdil, že by sme mohli začať so súbojmi.

Dal nám pár inštrukcii. Snažil sa vysvetliť, ako bojovať s vlčím telom a používať tesáky. Snažila som sa pochopiť, čo tým myslel, no keď stála Katia oproti mne, cítila som sa, ako v prvé dni v Akadémii pri mojom súboji s Amandou.

Katia sa na mňa vrhla a pritisla ma k zemi skôr, ako som stihla zareagovať a uskočiť.  Cvakala zubami pri mojom krku a ledva som sa jej stihla uhýbať. Pravdou však bolo, že som netušila, čo mám robiť. Pri súboji v ľudskej podobe by som ju nepochybne porazila, no nič z toho mi nepomohlo teraz vo zvieracej bitke.

„No tak, May! Musíš sa viacej spoliehať na svoje inštinkty."

Veľmi rada by som ho poslúchla, no moje inštinkty mi nič nehovorili. V hlave som mala iba svoje chaotické myšlienky a čoraz vzrastajúcu frustráciu. Prečo som aspoň raz nemohla byť obyčajná ako ostatní? Vždy som bola iná a bola som sama na to, aby som si s tým poradila.

Stvorenie nociWhere stories live. Discover now