Stvorenie noci

25. Kapitola - Pod horami Islandu

Odišli sme ešte v ten večer.

Zbalili sme si všetko potrebné a súkromným lietadlom odlietli na Island. Podľa Darienových inštrukcii práve v miestnych horách sa skrývalo tajné výskumné stredisko.

Kráľ bol zo začiatku prekvapený, že som uspela. A hoci jeho tvár na chvíľu ovládlo sklamanie z môjho úspechu, neskôr ho vystriedalo nadšenie kvôli šanci získať náskok pred upírmi.

Dovolil odísť iba mne a skroteným, ktorí sa zúčastnili záchrany Axela. Od príchodu do zámku ich odmenil, na rozdiel odo mňa. Za svoju odvahu dostali príležitosť stať sa súčasťou úzkej skupiny skrotených, ktorá má ochraňovať Axela ako budúceho kráľa. Pre Amandu to znamenal únik od svojej krotiteľky, pre ostatných iba postup na spoločenskom rebríčku. Jediný Ray odmietol a ostal so svojím krotiteľom.

Čo bolo však na tejto misii najzvláštnejšie, kráľ donútil ísť aj Dariena. Nervózne som chytila strieborný náramok, ktorý sa nachádzal na mojej pravej ruke, rovnaký, ktorý mal aj Darien. Vraj mu to zabráni v úteku, viac mi kráľ neprezradil, keď mi ho dával.

Nebola som si istá, čo máme čakať. Okrem zasnežených kopcov a hôr, krajina bola pustá a neobývaná. Pilot pristál v blízkosti pohoria, ktoré sa týčilo vysoko nad nami, s ospravedlním, že ďalej náš už nedostane.

Mali sme štyri hodiny, kým odtiaľto odletí.

Cítila som, ako mi žilami prúdi adrenalín, keď som vyskakovala z lietadla a poklusom nasledovala Dariena.

Ako jediný vedel kam ideme a nám neostávalo nič iné, ako dôverovať mu. Hoci som videla na tvárach mojich priateľov, že táto možnosť sa im zrovna nepozdáva. Nedokázali spracovať, prečo upír, ktorý sa nás snažil zabiť, nám zrazu pomáha.

„Už sme blízko," prerušil Darien dlhé ticho, kedy sme sa len brodili snehom. Okolité stromy nás uchránili pred snehovou búrkou, no v tme som bola ja s Darienom jediná, kto niečo videl.

„Tak hurá do pasce," zamrmlala si po pod nos Carin a prudšie zovrela svoju zbraň.

Keď mi prvýkrát Darien povedal skryté stredisko a hory, predstavila som si celý komplex budov vybudovaný v jaskyniach alebo vytesaných do skaly. Bola som sklamaná, keď som uvidela iba nízku rozsiahlu budovu schovanú pod oblúkom skaly.

„Nevyzerá to až tak tajne," poznamenala som. Keby sme podišli bližšie, určite by sme to uvideli zo vzduchu. Len stromy nám bránili v tom, aby sme pristáli bližšie k cieľu.

„Tajná je v tom, že o nej vedia iba najdôležitejší upíri a tí, čo tam pracujú. Bezo mňa by vás ju ani nenapadlo hľadať," odpovedal Darien a takmer som až fyzicky cítila, ako prevrátil očami.

Povzdychla som si. Nevďačný upír, pomáhame mu v jeho pláne a predsa bude taký... nepríjemný. Nie že by som na to už po toľkom čase nebola zvyknutá. S mrzutým Darienom som sa stretávala viac než dosť.

„Každý vie, kde má byť?" opýtala som sa. Plán bol jednoduchý, na nič zložitejšie sme nemali čas. „Erin s Elliotom nastražia von výbušniny, Derek bude dávať pozor zvonka, keby si niekto všimol našu prítomnosť, vyšle poplašný signál. Amanda s Carin nám zabezpečia prístup dnu a odvedú pozornosť. Ja s Darienom prejdeme ich materiálmi a uvidíme, či dokážeme niečo zistiť. O tomto mieste nemá nikto vedieť, preto nebude príliš strážené, no dávajte si pozor, je to jasné? A nastavte časovač presne na 30 minút, ani viac ani menej."

„My vieme, May," ubezpečila ma Erin, zatiaľ čo si kontrolovala náboje v zbrani. Proti upírom zvyčajne boli bezcenné, keďže sa im vďaka ich rýchlosti takmer vždy podarilo vyhnúť, toto sú však výskumníci, nie vojaci.