Stvorenie noci

33. Kapitola - Schovávanie

„Myslíš si, že keď sa to snažíš vydržať a bojuješ, tak je to prejav tvojej sily, ale nie je. Zbytočne trpíš kvôli niekomu, kto nikdy neocení, čo robíš. Je dobré bojovať za niekoho, koho miluješ, ale nie bojovať za to, aby ťa niekto miloval... dopekla, počuješ ma?" Otriasol sa a na tvári sa mu objavil znechutený výraz. „Zniem ako manželský poradca. Myslím, že už stačilo."

„Čo? To nebolo ani päť minút!"

„Ver mi, aj tak je to viac, ako by som chcel kedykoľvek o ňom počuť."

Prevrátila som oči. „Tak mi povedz mi o tom kúzle. Potrebujem prísť na iné myšlienky."

„Chceš využiť to, že si v takom úbohom stave, až mi je ľúto ťa odmietnuť?"

Zahryzla som si do pery, aby som zadržala úškrn. „To záleží od toho, či to funguje."

„Prekvapivo áno." Zmätene potriasol hlavou. „Zaujímalo by ma, kedy som tak zmäkol. To určite toto miesto má na mňa zlý vplyv."

„Aj tak nerozumiem, prečo tu ostávaš. Za celé tie mesiace si mi povedal jednu jedinú vec a začínam pochybovať, že to bolo kvôli vojne a nie tvojim vlastným záujmom."

„O mojich dôvodoch ti nepoviem viac, ako som už urobil. Napriek tomu, čo si možno myslíš, my nie sme spojenci ani priatelia a nemám akýkoľvek dôvod hovoriť ti niečo zo svojich tajomstiev."

Otrávene som si povzdychla a postavila som sa. Hľadiac na neho z vrchu, som povedala: „Fajn, nechaj si svoje tajomstvá. Ty si tu zavretý v jednej miestnosti celý deň, tak som si myslela, že by som mohla byť trocha zhovievavejšia, ale keď to chceš brať ako naozajstné väzenie, je to tvoja voľba."

„Jediný dôvod, prečo tu tráviš viac času, ako predtým je len to, že tvoji kamaráti." Naznačil prstami úvodzovky. „sa na teba vykašlali kvôli Katii."

Odvrátila som tvar, aby nevidel, ako ma jeho slová zasiahli. „Čo keby sme prešli radšej k tej kliatbe?"

Krátko sa zasmial a tiež sa postavil. „Ak sa budeš tváriť, že to nie je pravda, tak sa tým nič nezmení. Mala by si si to konečne priznať – tvoj život tu je mizerný. Celý deň si izolovaná od ostatných tým svojím hlúpym učením a mojou spoločnosťou sa snažíš zahnať samotu, lebo nikoho iného tu nemáš."

„Ja..." nedokázala som vymyslieť žiadne slová na svoju obranu. Vošla som si rukou do vlasou a na chvíľu sa stretla s pohľadom jeho tmavých očí. Našla som tam niečo, čo ma donútilo o pár krokov ustúpiť – ľútosť.

Povzdychol si. „Fajn, ak chceš môžeme sa vrátiť k tomu, ako to bolo pred tým a predstierať, že som nič nepovedal. Môžem ti povedať viac o kúzle, koniec koncov, ani nezáleží na tom, či to vieš alebo nie."

Sadli sme si do kresiel oproti sebe a atmosféra sa medzi nami trocha uvoľnila. Po toľkom čase strávenom s Darienom som stále netušila, čo si mám o jeho správaní myslieť.

Svojím spôsobom mi jeho prítomnosť nevadila. Stále si zachovával určitý chladný odstup, no keď tu nebol nikto iný, správal sa uvoľnene. Veľa rozprával a dokonca aj na jeho sarkastické poznámky som si zvykla. Pravdu povediac som si však nebola istá, či toto celé bola pretvárka alebo jeho skutočná tvár.

Keď som na neho hľadela dlhšie, ako bolo slušné, nadvihol obočie. „Tak? Chceš sa na niečo spýtať?"

„Hej, ehm... čo všetko treba vlastne na to kúzlo? Počula som toho toľko, že ani neviem, čo je pravda," priznala som.

„Je to skôr rituál ako kúzlo. Mágia je veľmi podobná ako tá, ktorá stvorila skrotených a krotiteľov, za to však nespája dve bytosti, ale celý druh s jedným objektom. Na niečo také je potrebné neuveriteľné množstvo energie, a preto kráľ čaká na prechod kométy, ktorá prechádzala okolo Zeme pri vytvorení vlkov."