Stvorenie noci

26. Kapitola - Konfrontácie

„Sakra, May! Vieš ako si nás vystrašila? Ak si potrebovala viac času, mala si nám to, dopekla, povedať! Boli sme dohodnutí na pol hodine, prečo ste tam teda ostávali tak dlho? Myslela som, že sme vás zabili!" Nahnevane rozhadzovala rukami Carin.

Objala som ju okolo pliec, aby som ju uistila, že som v poriadku. „Ostatní..."

„Sú už v lietadle," dopovedala Amanda. „Nevideli sme vás vyjsť von a očakávali sme najhoršie. Keď sme prehľadávali les, natrafili sme iba na preživších upírov, mysleli sme, že ste už mŕtvi."

„Dostali sme sa von na poslednú chvíľu, mali sme šťastie," pripustila som.

„Pôjdem za ostatními a poviem im, že ste v poriadku. Oddýchnite si, no nebuďte dlho," povedala Amanda s úporným pohľadom upretým na Waltera a nakoniec odišla.

Darien sa ironicky zasmial a povzdychol si. „Toto bude zaujímavé," poznamenal, no všimla som si, že sa cítil nepríjemne...?

Carin sa zmätene zamračila. „O čom to..." vetu nedokončila. S očami doširoka otvorenými od šoku sa prvýkrát pozrela na Waltera. Ruky sa jej triasli a ustúpila o niekoľko krokov dozadu, nevedela som či od šoku alebo od strachu.

Chcela som ju upokojiť, že hoci je upír, tak jej neublíži, no potom Walter prehovoril.

„Ahoj, Carin." Na tvári sa mu zjavil úsmev, no v očiach mal smútok, ktorý mi lámal srdce. Neustále som sa ho snažila porovnávať s Walterom, ktorého som poznala ja, no nikdy som ho nevidela takto... zúfalého.

„Walter? Ja... ja tomu ne-nerozumiem. Ty-ty máš byť," zháčila sa. „Ty máš byť mŕtvy."

Zaťal ruky do pästí, otvoril ústa, no nevyšla z nich ani hláska. Nešťastne si prehrabol vlasy. „Mrzí ma to."

„Teba to mrzí?" zakričala. V živote som ju nevidela takú rozhodenú. „Zabili ťa, Walter!"

Roztrasene sa nadýchla. „On ťa zabil! Videla som to na vlastné oči!" Ukázala na Dariena, ktorý to len mlčky sledoval so zovretými perami. „Prečo, sakra, mlčíš! Vysvetli mi to! Nemôžeš tu predsa stáť ako jeden z nich!" Výška jej hlasu sa pomaly znižovala až prešla do šepkania. Po tvári jej stekali slzy.

Walter mlčal. Nechal na seba kričať bez jedinej námietky.

„Prečo? Povedz mi prečo?" vzlykala. „Vieš, čo všetko urobil? Čo urobil mne! Zabil mi najlepšiu kamarátku, ktorá bola pre mňa ako sestra! Nútil ma špehovať na vlastných priateľov, lebo inak by zabil celú moju... našu rodinu! A ty si to všetko len mlčky sledoval a stál na jeho strane!"

„Mrzí ma to," zopakoval.

„Prestaň sa ospravedlňovať a konečne mi to vysvetli! Prečo si ma opustil? Prečo si dopustil, aby mi to urobil?" Hlas mala zachrípnutý. Keď sa rukami objala okolo pása, chcela som ísť za ňou a objať ju, no vedela som, že do tohoto by som nemala zasahovať.

„Darien ma nezabil, zachránil mi život," povedal nakoniec. „Bola si ešte malá, a tak si to nepamätáš, no nebol som taký brat, akého si si ma predstavovala. Zaplietol som sa s nesprávnymi vlkmi, zamiloval sa do jednej vlčice a všetko sa to zvrtlo. Dozvedel som sa veci, ktoré som nemal a za to ma chceli zabiť. Vtedy som stretol Dariena, myslel som, že ma zabije, no naopak, ponúkol mi pomoc. V tú noc, keď si videla, ako ma zabíja, som mal v sebe upíriu krv." Vytrvalo sa vyhýbal jej pohľadu. „Bol som zbabelec, no toto bol jediný spôsob, ako sa z toho dostať tak, aby som nikoho neohrozil. Po tom útoku som bol len nešťastnou obeťou, nie zradcom, ktorého by zo mňa nakoniec urobili."

„Mohol si sa vrátiť! Povedať nám, že si v bezpečí!"

„Nemohol som!" zakričal. „Nemohol som, chápeš? Na čo by to bolo vôbec dobré? Medzi vlkmi už viac pre mňa nebolo miesto. Pre vaše bezpečie bolo lepšie, keď ste si mysleli, že som mŕtvy."