1. chapter

12.1K 202 4
                                    

Otvorím oči, no hneď ich aj zatvorím. Slnko prenikajúce cez okno ma oslepí. Zavrčím a posadím sa. Znova otvorím oči, no tento krát pomaly. Rukami si prejdem po unavenej tvári a vydýchnem. Ani si nepamätám kedy som prišla domov. Táto sobota bola tá najhoršia. Už nikdy nebudem piť!

Postavím sa a očami vyhľadám svoj mobil. Je položený na stolíku a našťastie je v poriadku. Prejdem k nemu a zoberiem ho. Hneď sa mi rozsvieti obrazovka. Štyri neprijaté hovory od Liama. Och ten chlapec ma raz zabije. Zasmejem sa a vytočím jeho číslo.

„Tori si v poriadku? Pretože včera si.."

„Ja viem trochu som to prehnala, ale som v poriadku." Poviem a poškriabem sa na zátylku. „Trochu? Balila si sedemdesiat ročného dedka a každému si povedala, že si spala, iba s jedným chlapom, ktorý ťa aj tak na druhý deň odkopol." Zasmeje sa, až mám pocit, že vybuchne. Prudko sa zastavím v strede izby a zalapám po dychu.

„Vážne som to povedala?" na sucho preglgnem a pozriem sa na fotku mňa a Zayna, ktorá visí na stene už tri roky. Práve vtedy som úspešne nastúpila na medicínu a jasné, že nás mamina musela cvaknúť.

„Áno." Odpovie, už bez náznaku smiechu.

„A ako som sa dostala domov?" odvrátim zrak do fotky a prejdem si voľnou rukou do vlasov. „Zayn bol po teba." Zakašle. „Do riti, ktovie, čo som povedala jemu. Normálne sa bojím ísť teraz dolu."

„Držím palce," zachichoce sa. „Vidíme sa zajtra." Povie a následne zloží. Nadýchnem sa a mobil položím na poličku predo mnou. Ešte stále mám na sebe modrý top a čiernu sukňu od včera. Radšej, ani nechcem vidieť ako vyzerám.

Otvorím dvere na izbe a pomalými krokmi prejdem do kúpeľni oproti. Dvere za sebou zatvorím a následne zamknem. Otočím sa a pohľad mi padne na mňa v zrkadle. Vyzerám ako keby ma prešiel traktor, ale čo rovno báger.

Vyzlečiem si veci, ešte zo včera napáchnuté alkoholom a hodím ich do koša. Pustím vodu ešte predtým ako vstúpim, aby sa ohriala a znova sa pozriem do zrkadla. Zo skrinky si zoberiem hrebeň a rýchlymi pohybmi si rozčešem vlasy. Vždy si ich češem, keď si ich idem umývať, pretože ak nie nikdy to nedopadne dobre a skončia v jednej guči.

Vstúpim do sprchy a nechám horúcu vodu, aby stekala po mojom tele. Milujem tento pocit a dokázala by som tu stáť aj dve hodiny. Najlepšie sa mi tu rozmýšľala a mám tu od všetkých pokoj. Proste vždy, keď som tu mám pocit, akoby svet neexistoval a som tu len ja.

Na ruku si vytlačím šampón a následne si ho vtriem do vlasov. Nechty sa mi zaryjú do hlavy, a ja jemne zaťahám za vlasy. Postavím sa pod sprchu a nechám vodu, aby si zmyla penu, ktorá vznikla. Prejdem si rukami po tvári, čím si zmyjem makeup zo včera a otvorím oči. Nadýchnem sa a zo skrinky si zoberiem sprchový gél. Natriem sa a znovu nechám vodu, aby to zo mňa všetko zmyla.

Keď sa cítim čistá zastavím vodu a zoberiem si uterák. Zabalím sa do neho a dlhé mokré vlasy si prehodím na jednu stranu. Z poličky si vytiahnem krém a natriem si tvár. Milujem ho a hlavne jeho vôňu. Vždy som milovala broskyne.

Odomknem dvere a znova sa presuniem do izby. Otvorím skriňu a vytiahnem si krátke nohavice a tielko. Rýchlo sa prezlečiem a uterákom si ešte trochu osuším vlasy. Následne ho prehodím cez posteľ, aby uschol a nadýchnem sa. Je čas ísť dole. Ach tak sa bojím, čo mi povie Zayn, ale budem sa tváriť ako keby sa nič nestalo.

Pomaly zídem po schodoch a namierim si to do kuchyne. „Dobré ráno." Poviem a pozriem sa na mamu, ktorá stojí za šporákom a niečo varí. „No dobré, sú dve hodiny poobede slečinka." Pozrie sa na mňa a dá si ruky v bok. „Deje sa niečo?" zdvihnem obočie a zahryznem do banána.

Say Something || h.s [SK]Where stories live. Discover now