rok v znamení jupitera

KAPITOLA DVADSIATA ŠIESTA II Všetko o Jupiterovi

Príchodom domov sa to ešte neskončilo. Dlho do noci ešte sedela s otcom a June za stolíkom v kuchyni a odpovedala im na všetky otázky, ktoré mali. Ako si sa dostala k tomu šperku? Na čo si myslela, keď si tú krabičku brala? Ako si si mohla myslieť, že ti to tak ľahko prejde?

Väčšinu otázok kládol pappa, June - napriek tomu, že v nemocnici pracuje ako psychologička - len mlčala, počúvala a sem-tam prikývla. Mel odpovedala na všetky otcove otázky, pretože vedela, že mu to dlží. Ona je tá zodpovedná, ona je tá, ktorá sa dostala do problémov svojou vinou.

Starú mamu sa z toho rozhodli vynechať. Netušili, ako by zareagovala, no nechceli, aby si robila ďalšie starosti.

Keď už sa otcove otázky začínali opakovať, na Mel padla únava a myseľ jej zablúdila k iným obrazom. Znova si spomenula na červený Seat a všetkých jej priateľov. Po tom, ako ju Heather znova nechala dýchať, nemala už príliš veľa času sa s nimi porozprávať, a tak sa len pozrela na Jupitera, ktorý sa na ňu smutne usmial a kývol hlavou, a nasadla do otcovho auta.

Priala si ďalšie hodiny stráviť s nimi všetkými. Mohli by si ísť niekde sadnúť a zabudnúť na všetko, čo sa stalo. Jej priatelia by ju nechali vydýchnuť, všetko by im povedala, pretože vedela, že by ju nesúdili. Najprv sa bála, čo si pomyslia, no keď videla ich pohľady na parkovisku, všetko bolo na sekundu zase okej.

Červený Seat ich nasledoval až po ich ulicu, kde pri Heatherinom dome zastavil a zhasol svetlá. Mel si chvíľu predstavovala, o čom sa môžu asi tak rozprávať, no ich jedinou spoločnou témou, bola ona. Nečakala, že ich všetkých Jupiter zavolá a už vôbec nečakala, že tam bude aj Isaac. Čo tam on vlastne robil? Ako ho zavolali, keď ho nepoznajú?

Nával otcových otázok a Meliných myšlienok prerušila June, ktorá si trochu odkašlala a zadívala sa na svoje dlane.

,,Melvis, povedala by si nám, keby ťa do toho niekto prinútil, všakže?" spýtala sa.

Mel sa, bez toho, aby o tom vedela, zamračila a musela chvíľku popremýšľať nad tým, ako to June myslí. Skôr, ako však stihla čokoľvek odpovedať, June pokračovala: ,,Nie som si istá, či má na teba Jupiter dobrý vplyv."

,,Ako niečo také môžeš povedať?" vyštekla Mel bez rozmýšľania, ,,vôbec Jupitera nepoznáš!"

Pappa a June sa na seba smutne pozreli a potom darovali rovnaký pohľad aj Mel.

,,Melvis," nežne jej položila dlaň na ruku, no Mel jej dotyk odtisla, ,,som detská psychologička a Jupiter je mojim verným zákazníkom už niekoľko rokov."

Keď Mel padla sánka, June sklopila pohľad a požmolila si ruky. Mel mala chvíľu v hlave prázdno, no potom si veci dala dohromady. V tú noc, keď sa s Jupiterom takmer pobozkali do izby vtrhla June. Jupiter ju musel vidieť a určite si myslel, že June jej všetko o Jupiterovi prezradí, aj keď na to vôbec nemá právo.

Keď Mel zostala ticho, June schmatla svoju šancu a znova prehovorila. ,,Podľa zákona by som ti nič nemala prezradiť, no urobím to tak, aby som z toho nemala problémy," zaujala Melinú pozornosť, ,,Jupiter si vždy robil veci po svojom. Upravoval si realitu, aby mu vyhovovala. Povedz Mel, čo o ňom vieš a ja ti pomôžem dozvedieť sa pravdu."

Zdalo sa to ako lákavá ponuka, no Mel sa zahriakla. Určite chce len vyzvedať! Nemôže ho predsa poznať, to je až priveľká náhoda. Venovala pohľad otcovi, ktorý si so sklonenou hlavou rátal vrásky na rukách. Vedel, že by tam nemal byť, že by nemal počúvať veci, ktoré počuť chcel. Jupiter sa mu spočiatku zdal ako dobrý chlapec, no June o ňom vždy pochybovala. Vždy vravela, že Melvis neprinesie nič dobré.

Mel pokrútila hlavou. Pappa vstal a zamieril ku schodom, smerom do svojej spálne. S June zostala sama. Tá sa na ňu znova smutne usmiala a zopakovala svoju ponuku.

Pravda bola, že Melvis chcela veľmi vedieť, čo sa v skutočnosti stalo a čo z toho, čo jej Jupiter povedal bol výmysel. No svedomie jej hovorilo, že to by jej mal rozprávať samotný Jupiter a nie otcova priateľka. A možno by sa to nemala dozvedieť vôbec, nechať Jupitera nech sa pred Mel nebojí byť sám sebou.

June sa po tretí raz povzbudzujúco usmiala a Mel slabo vzdychla. V dome bolo ticho, len v rohu kuchyne priadla stará chladnička.

,,Viem, že sa jeho rodičia často hádali. A hádajú," dodala a bez nádychu pokračovala, ,,viem že jeho otec má nemanželské dieťa a že ich bil. Jupitera aj jeho mamu. No nikdy nezavolali políciu a nikdy nešiel do basy. A tak sa Jupiter s nimi prestal rozprávať a preto ho zobrali k psychiatričke..."

June počas počúvania pokývkavala hlavou a keď Mel dorozprávala, zhlboka si vzdýchla. ,,Povedal ti viac, ako som čakala."

,,Tak čo na tom nie je pravda?"

,,Po tom, ako sa jeho matka ocitla v nemocnici, jeho otca zobrali do basy. Bolo to zhruba pred štyrmi rokmi, Jupiter mal len pár dní po pätnástich narodeninách, pár týždňov po tom ako jeho otca zabásli, keď za mnou prišla jeho matka s tým, že Jupiter vôbec nespí, že sa zatvára do pivnice a nerozpráva sa s ňou.

Teraz je už na tom lepšie, no stále má slabé chvíle, kedy si neuvedomuje, že je jeho otec preč, že sú s matkou v bezpečí. Zavrie sa do pivnice a ruky si pritlačí na uši. Dokáže tak zostať niekoľko hodín. Sám mi to povedal."

Melvis nevedela, čo na to všetko povedať. Na malý moment jej prebleslo hlavou, že jej June len klame, že len nechce, aby sa s Jupiterom stretávali. No prečo by niečo také robila? A prečo jej vôbec toto všetko povedala?

June akoby vedela čítať myšlienky, ,,nezakazujem ti sa s Jupiterom stretávať. Chcem len, aby si vedela, že nie je taký perfektný, ako ho vidíš."

Mel slabo prikývla a odsunula sa od stola. Potrebovala byť chvíľu sama a beztak nevedela, čo ešte June povedať. Keď vychádzala z kuchyne, June ešte dodala, ,,bola by som rada, keby to nikde a nikomu nehovoríš. Mohla by som mať z toho problémy."

Melvis sa už ani neobhliadla, len ďalej pokračovala po schodoch do svojej izby. Mala pocit, že dnes sa Jupiter neukáže. No nevadilo jej to. Potrebovala noc iba pre seba, potrebovala si vyjasniť, či to, čo sa dozvedela, nejako zmenilo jej vzťah k Jupiterovi. No márne dúfala. Po tom, ako si polonahá ľahla do chladnej postele, sa znova našla snívajúc o jeho prítomnosti a dotykoch.