Stvorenie noci

7. Kapitola - Nečakané stretnutie

„Môžeme sa o tom dohodnúť zajtra?" navrhla som a bolo mi jedno, že som niekomu pravdepodobne skočila do reči. „Stále máme čas a nikomu nepomáha, keď sa tu hádame unavení po dlhej ceste. Stretneme sa zajtra v jednej z izieb a dohodneme sa na pláne."

Nikto neprotestoval a rozišli sme sa do svojich izieb. Ja som s Lisou dostala jednu malú na kraji s výhľadom do lesa.

Hneď ako som vošla do izby, zvalila som sa na posteľ a zavrela oči.

Všetko sa teraz zdalo byť príliš skutočné. Axel bol tak blízko, až som dokázala cítiť jeho prítomnosť. Čoskoro bude na slobode. Jedna moja časť sa bála toho, čo má prísť, že odtiaľ už možno nevyjdem a táto stará izba bude to posledné, čo uvidím. Nezáležalo mi na tom však natoľko, aby som z tohto šialenstva vycúvala.

„Myslíš, že je to dobrý nápad tam ísť?" spýtala sa Lisa, keď vyšla s mokrými vlasmi z kúpeľne. Ani som si nevšimla, kedy odišla z izby.

„Čo?" Prudko som zdvihla hlavu a pozrela na ňu, ako si nezaujato suší svoje dlhé svetlé vlasy. „Na to sa pýtaš teraz, keď sme prešli cez polku sveta?"

„Ja viem, že teraz máš v hlave len záchranu svojho frajera, ale zamysli sa nad tým," povedala. Chcela som jej oponovať, že medzi mnou a Axelom to tak nie je, no nedostala som príležitosť.

„Ani sa nenamáhaj." Vyčítavo na mňa pozrela so zdvihnutým obočím. „Z tvojho správania je to úplne očividné. Neboj sa, mňa tie vaše hlúpe zákony nezaujímajú. Teraz tu ide o to, že sa nás kvôli nemu chystáš nahnať do náruče upírov."

„Tu ide viac ako len o to! Snažíme sa zabrániť tomu, aby upíri ovládli vlkov. Chceme zachrániť všetkých!"

„Tak to je to, čo si navrávaš? Farrell mi povedal o tej ich zbrani, čo chystajú. To kúzlo je..'

„Ja viem, ja viem. Čítala som tvoj zápisník," prerušila som ju netrpezlivo. „Je to podobné ako krotiteľské puto. Ten, na koho je zoslané, musí poslúchnuť inak bude trpieť."

„Nie, ver mi, že nevieš. Toto kúzlo je niečo, čo si nedokážeš ani predstaviť. Ovládanie tisícky bytostí je neuveriteľne nebezpečné a treba na to neskutočne veľa energie. Nie je to len hocijaká krvná mágia, je to ten najčernejší druh, aký existuje. Pochádza od pôvodných démonov, s takým niečím sa nikto nemôže zahrávať." Frustrovane vydýchla a potriasla hlavou. „Ja nie som tá, ktorá by ti to mala vysvetľovať."

„A kto potom?" zakričala som. „Ako mám vedieť, proti čomu stojíme, keď mi to nechceš povedať!"

Rezignovane zvesila plecia a povzdychla si. „Tak fajn." Posadila sa na posteľ oproti mne a prekrížila si nohy. „Celý svet je tvorený energiou, dobrou aj zlou, ktoré sú v rovnováhe. Všetko je zložené z energie. Ty, ja, príroda aj všetky živé bytosti. Čarodejnice sú ľudia, ktorí túto energiu vedia ovládať, formovať ju podľa toho, ako chcú."

„To je síce zaujímavé, ale ako to pomôže..."

Strelila po mne naštvaným pohľadom. „Snažím sa ti to práve vysvetliť, tak ma láskavo neprerušuj a počúvaj. Upíri sa týmito svojimi pokusmi snažia zmeniť to, čo už bolo dané, spraviť niečo neprirodzené. Pripútať touto energiou k sebe vlkov a k tomu potrebujú jej veľmi silný zdroj. A vieš, čo je zdrojom najmocnejšej mágie?"

„Krv," vyhŕkla som, keď som si to uvedomila.

„Správne," prikývla. Zamračila sa a pohľad jej stvrdol. „Keď niekomu zoberieš krv, odčerpávaš mu energiu. Nečudovala si sa, prečo upíri ľuďom pijú zrovna krv? Nie je to len tak náhodou, berú energiu, ktorá ich posilňuje a udržiava stále silných a živých, aj keď im už srdce dávno nebije. A čím je mocnejšia tvoja krv, tým viac energie z nej budú môcť získať."