Stvorenie noci

5. Kapitola - Nedomyslený plán

Amanda sa uškrnula. „Nie, to nie. Musíš sa na to pozrieť z iného uhla. Všetci traja sú nízko postavení skrotení, po Akadémii, ak ešte nejaká vôbec bude, ich nič nečaká. Ostanú trčať v nejakom zapadákove a nikto si na nich nespomenie. No ak zachránia budúceho kráľa vlkov po tom, ako to každý vzdal? To už je niečo iné, pravdepodobne si ich kráľ nechá v hlavnom meste."

„Takto som o tom nepremýšľala," priznala a zvedavo pozrela na Amandu. „A ty čo? Prečo to robíš ty? A nechoď na mňa s tými rečami, že ti pomohol prekonať smrť tvojej sestry. Poznám ťa a nie si človek, ktorý sa chodí druhým vyplakať na rameno. Tak čo je za tým? Budúcnosť máš istú, nič ti nechýba."

Sklopila zrak, aby sa vyhla Erininmu pohľadu. „Neviem. Možno pomsta? Možno chcem, aby Darien zaplatil za to, čo urobil mojej rodine? Nie som si istá. Asi som len chcela vypadnúť z Akadémie a dokázať, že som len viac ako moje meno."

„Viac ako tvoje meno? Veď tvoj otec sa stará o bezpečnosť kráľa a celého mesta, vyššie postavenie už nezískaš. Máš predsa všetko, čo by si len mohla chcieť, na rozdiel od ostatných."

„Na tom nezáleží," odvrátila pohľad. „Pointa je, že môžeš im veriť, čo sa týka záchrany Axela, záleží im na tom rovnako ako aj nám, aj keď každý ma na to svoje dôvody."

„Ale aj tak." Rozhodila rukami. „Nie je to len kvôli tomu. Jednoducho ho nedokážem vystáť a je jedno, či mu môžem veriť alebo nie. Rozčuľuje ma, ako nič neberie vážne a toto celé je pre neho len jedno veľké dobrodružstvo, akoby si ani neuvedomoval, že tu môžeme zomrieť. Navyše je nezodpovedný a... a detinský!"

„Nie je to náhodou tým, že ťa pokladá za nudnú a nikdy sa o teba nezaujímal?" uškrnula sa.

„Ak si nezabudla, tak chodím s Rayom."

„Nezabudla," odvrátila tvár, no Erin aj tak stihla zachytiť jej kyslí výraz. „Navyše to sú dve rozdielne veci."

„Hej! Ja som to videla!" ohradila sa. „Čo to znamená? Už aj ty máš problém so mnou a Rayom?"

„Prepáč," ospravedlňujúco sa usmiala. „Toto miesto ma znervózňuje. Nemôžme to nechať na neskôr, keď nebudeme v bare plnom nepriateľov?"

„No ták, chcem to vedieť. Aj tak sú tu len vo veľkých skupinkách, kde nemáme šancu niečo zistiť. Farrell nám dal hodinu, ešte máme čas."

„Tak fajn, ale neber si to v zlom, dobre? Podľa mňa sa s Rayom k sebe nehodíte," povedala a pozorne sledovala Erininu reakciu. „Chcem tým povedať, že ste boli vždy len priatelia a za celý ten čas ste nikdy nechceli nič viac, prečo práve teraz? Tiež je Ray skôr ten tichší typ, príliš pokojný na teba... tým nechcem povedať, že je to zlé alebo tak, len potrebuješ niekoho, kto s tebou pôjde objavovať svet, nie sedieť doma, chápeš?"

„Ako si na niečo také prišla?" zasmiala sa Erin, neberúc jej slová príliš vážne.

„Len si všímam niektoré veci. Ako napríklad to, že May je zamilovaná do Axela."

„Čo?" sklopila zrak a dúfala, že jej výraz neprezradil príliš veľa.

„Nehovor, že si si nič nevšimla... alebo si to už vedela? Neboj sa, viem udržať tajomstvo. Navyše je to úplne očividné a ak nechce skončiť zle, mala by si začať dávať pozor. Prekvapuje ma, že ju kráľ ešte nedal zabiť, ale zase pravdepodobne má teraz dôležitejšie veci a určite nečaká, že sa May vráti živá."

„Čo nás privádza späť k našej úlohe. Mali by sme zistiť niečo viac o Axelovi."

„Nemyslím, že Farrell od nás niečo očakáva. Sám po ňom pátral celý mesiac a nič nenašiel, aká je pravdepodobnosť, že zrovna my niečo nájdeme?"