★52. kapitola★

5.1K 306 19
                                    


O 4 mesiace (začiatok mája)

„Si nádherná.” Opakovala som si ako cvok pri pohľade do zrkadla.

„Valentine! Si tam už hodinu!!” Búchala mi na dvere Chloe. Dobre, že ich nevyrazila.

„Budem aj dve ak mi nedáš pokoj!” Zakričala som a opäť sa snažila dýchať.

Odopierala som sa o umývadlo a hlavu mala sklonenú. Všetko bolo na nič.

„Valentine! O minútu odchádzame!” Zakričal Justin a počula som dupot po schodoch.

Tentoraz to myslel naozaj vážne.

Odomkla som dvere a otvorila ich. Na schodoch sedela Chloe a dívala sa na mňa.

„Chcela si ísť do kúpeľne tak choď! Je voľná!” Kričala som, pretože som sa hnevala. Búchala mi na dvere ako divá a teraz tam stála akoby bola priklincovaná o podlahu.

„Páni, nevedela som, že mám takú krásnu ségru.” Hovorila s úžasom.

„To ako..čo?? Čože?” Nebola som zvyknutá počúvať od Chloe, že som k svetu. Zvyčajne som bola tá, ktorá sa nesnaží zaujať okolie. Mne to bolo jedno. Zaujala som Masona a to mi úplne stačilo.

„Nepočula si?!”

Zasmiala som sa a schádzala dolu po schodoch.

„No páni. Si nádherná.” Hovoril s úžasom Justin. Skôr to zo seba koktal.

„Ďak..” Začala som hovoriť a potom som si všimla, že jeho pohľad nesmeroval na mňa, ale za mňa.

Stála tam Emma. V dlhých krémových šatách, v ktorých jej vynikalo krásne oblé bruško. Bola v siedmom mesiaci. Vždy keď som sa na ňu pozrela, spomenula som si a zakaždým ma pychlo pri srdci..

„Tak môžeme ísť?” Spýtala som sa a chcela zdrhnúť lenže došla mama.

„Bože! Andrew! Rýchlo tu poď! Poď sa na nich pozrieť aký sú krásny!” Kričala mama a v očiach sa jej ligotali slzy.

Prišiel aj s foťákom a urobil asi päťsto fotiek. Prečo nie. Jedna by určite nestačila. Konečne sme si nastúpili do auta a išli do školy.

Čakal nás ples. Maturiťák. Bolo to tu..

Celý čas som sa snažila myslieť na hocičo len nie na pravdu.

Na sebe som mala tmavomodré dlhé šaty. Nevyzerala som ako princezná, ale vyzerala som ako Valentine Lainelová, obyčajné dievča z obyčajnej Dakoty. Na nohách som mala čierne lodičky a vlasy som mala kučeravé..

„Tak ideš alebo nie?” Hovoril Justin a otváral mi dvere.

„Zlatko, nechaj ju.” Hovorila Emma a usmiala sa na mňa.

Vystúpila som a smerovala do telocvične. Samozrejme, že vyzerala inak. Všade boli rozsvietené sviečky a farebné svetielka. Bolo to krásne. Na stoloch boli alkoholické nápoje, čiže zopár fliaš piva. Parket bol zatiaľ prázdny, teda ak nerátam farebné balóny. Pri stoloch sedeli vysmiate skupinky ľudí. Chalani komentovali, ktorú babu by najradšej pretiahli a baby ohovárali každú živú dušu, ktorá okolo nich prešla.

„Kde máš toho pracháča?” Spýtala sa ma Barbara, keď som sa zapisovala do knihy.

Len som sa na ňu pozrela a chcela ju obísť.

„Haló. Pýtala som sa niečo. Čo nemáš jazyk?!”

Chcela pútať pozornosť? Chcela byť zaujímavá? Chcela ma potopiť? Bolo mi to jedno.

★Unikát★Where stories live. Discover now