★Unikát★

★31. kapitola★

„Takže si tehotná?”

Ani neviem či v jeho hlase bol strach, obavy, hrôza alebo... Ja ani neviem.. Možno to bola panika.

„Povedala som niečo také?!” Vyletela som na neho ako taká krava.

”Valentine! Tak si alebo nie?!” Kričal on na mňa.

„Ja neviem!! Chápeš?! Neviem a bojím sa! Ja budem tá, ktorá bude deväť mesiacov vyzerať ako hroch! Ja budem tá, ktorá si skazí život! Ja budem tá, ktorú ty odkopneš!, pretože si nájdeš mladšiu a štíhlu! Chápeš?! Je to len a len moja chyba!” Kričala som stále a z líca si utrela slzu.

Nevedel som, či som v tom. Nevedela som, ako sa mám cítiť a čo mám cítiť. Okrem toho som ani nepriberala a nemala som nejaké extra zmeny nálad. Boli to pomaly len tri mesiace a nie niečo viac. Možno to bol len stres a ja som robila zbytočnú paniku.

Nič nepovedal. Ja som sa otočila a išla k autu. Nastúpila som si a čakala na neho. Chvíľu stál vonku a potom prišiel. Bez slova ma odviezol domov. Medzi nami to kyprilo a v aute bola dusná atmosféra.

„Prepáč.” Povedal, keď som už už chcela vystúpiť.

„Je to moja vina.”

Chytil ma za ruku a ja som sa pozrela na neho.

„Zajtra si urobím test a potom ti dám vedieť.” Dodala som.

„Ako sa cítiš? Myslíš, že si v tom?”

„Ja neviem. Bolí ma žalúdok a dostávam kŕče. Lenže možno to je len z toho, že som v strese.”

„Val, ak by bol test pozitívny a ty by si bola tehotná, tak chcem, aby si vedela, že ja sa o vás postarám.”

„Och Mason, ty si už zabudol na to, čo sme si povedali? Asi po našom štvrtom mesiaci chodenia? Žiadna nekonečná budúcnosť, žiadna plánovaná budúcnosť, žiadna šťastná veľká rodinka. Prosto len my dvaja a teraz. Pamätáš?” Opakovala som mu vlastné slová.

„Lenže vtedy si nebola možno tehotná.”

„Takže to len kôli tomu? Fajn. Idem ja. Čau.” Povedala som nahnevane a vystúpila z auta.

Vošla som do domu a dosť dlho mi trvalo, aby som sa nerozplakala.

„Dnes si doma akosi skoro.” Okomentovala môj príchod domov Chloe.

„Ja viem. Je tu Justin?”

„Nie. Prespí u Emmi. Pokojne si mohla zavolať Masona. Mohli ste sa spolu učiť.” Hovorila milo a usmiala sa na mňa.

Od kedy chodila s Benjaminom, zmenila sa. Akosi sa mu podarilo ju skrotiť a z ufrflanej Chloe sa stala celkom milá osoba.

„Aha. Idem sa učiť hore.” Chcela som sa učiť, ale môj ruksak ostal v Masonovom aute. Poznamenala som a pomaly kráčala hore do izby.

Zavrela som dvere a rozplakala sa. Nechcela som byť mamou v osemnástich rokoch. Vždy som túžila po veľkej šťastnej rodine a chcela som byť super mamou. Moja mama bola pre mňa veľkým vzorom. Dokázala nás vychovať v každých podmienkach za akúkoľvek cenu...

Niekto zaklopal na dvere a následne sa dvere otvorili. Bola to Chloe. Neviem prečo, ale dúfala som, že to je Mason..

„Neru... Stalo sa niečo? Val, poslednú dobu si akási iná.” Zavrela dvere a sadla si ku mne na posteľ.

„Ja už nevládzem. Chápeš? Ja to nezvládam, ale musím to zvládať. Musím si zarobiť peniaze a musím sa učiť na skúšky.” Rozplakala som sa a ona ma objala.