★20. kapitola★

7.1K 410 11
                                    


Fíííha:D :D To je už naozaj 20. kapitola?? :D

Túto kapitolu venujem všetkým zamilovaným srdciam, keď už je ten Valentín :D ♥♥♥

„Mal si povedať nie. Jedno blbé a jednoduché nie." Hovorila som stále dokola keď sme vchádzali do domu.

„Hokej mám prosto rád."

„Tak si pre mňa za mňa kukajte hokej."

Vyzula som sa a on urobil to isté. Bundu som si hodila na vešiak a on sa na mňa díval.

Ku dverám došla Porsche a postavila sa na dve. Jej predné labky som mala na trupe. Pohladkala som ju a usmievala sa pri tom.

„Dobrá Porsche. Zjedz ho. Áno jeho. Roztrhaj ho na milión kúskov a.." Hovorila som jej a Mason sa smial.

„Valentine, snáď nechceš uraziť nášho hosťa." Povedal Andrew keď prechádzal do obývačky.

„Ja som si už na jej sarkazmus zvykol, pán Lainel." Hovoril s úsmevom Mason.

„Ale aké pán Lainel. Nebuď smiešny. Stačí Andrew." Usmial sa na neho spokojne a mne takmer uši vybuchli.

Naozaj toto povedal Andrew?

„Nie si hladný? Urobím cestoviny. Dajú si aj drobci." Konečne som sa na neho pozrela a čakala na odpoveď.

„Nerob si starosti."

„Nemám na výber."

Chytil ma za ruku a pritiahol si ma ku sebe. Dal mi len letmý bozk. Myslím si, že ma provokoval a provokoval ma dostatočne.

„Kto si dá cestoviny?!" Zakričala som i keď odpoveď som už dávno poznala.

Všetci odkričali a dokonca aj Andrew.

„Idem sa prezliecť a ty si to tu pokojne omrkni."

Prikývol a ja som vybehla hore po schodoch. Rýchlo som sa vyzliekla a natiahla na seba tepláky a rozťahané tričko. Nasprejovala som sa a vlasy si stiahla do copu. Nechcela som takto vyzerať, ale cítila som sa pohodlne. Zišla som dolu po schodoch a šla do kuchyne. Za veľkým stolom sedel Jordan a niečo si kreslil. Ten chlapec bol blázon do farbičiek. Dvojičky si robili úlohy. Boli zlatý, pretože boli ticho.

„Mason?!" Zakričala som, keď som vyberala cestoviny.

Asi o minútu na to prišiel a díval sa na mňa. Jeho úškrn by si všimol aj slepý.

„Čo je." Spýtala som sa a v ruke držala panvicu, s ktorou som na neho mierila.

„To sa pýtam ja teba."

„Prestaň sa na mňa škeriť ako vycvičená opička. Radšej si tu sadni a tu pekne seď."

„Žiarliš na Andrewa?"

„Nie, ale viem si predstaviť aké nemysli ti rozpráva." Povedala som a on sa usmial ešte viac.

„Netráp sa, o tebe reč nepadla. Sledovali sme hokej. Vieš o tom, že mám rád hokej?"

„Nie som veštica." Povedala som sarkasticky a on si sadol na stoličku.

„Len som sa pýtal."

„Neviem o tebe nič. Neviem ani kto vlastne si. Bože. Ďalší dôvod, že náš vzťah by nemal byť a hlavne by sme nemali byť my. Je to smiešne. Ani sa nepoznáme." Hovorila som otočená mu chrbtom.

„Dovoľ mi, aby som ti dokázal, že náš vzťah, je to najlepšie rozhodnutie, aké sme kedy urobili." Šepkal mi do ucha a objal ma zo zadu.

V tej chvíli sa vo mne opäť niečo zlomilo. Pri ňom som sa lámala dosť často a bála som sa, že sa jedného dňa zlomím úplne...

★Unikát★Unde poveștirile trăiesc. Descoperă acum