★27. kapitola★

6.7K 367 15
                                    

Ria ani z ďaleka nebola taká ako Masonov okruh. Ona čakala rozmaznanú zlatokopku a ja som čakala snobskú namyslenú kravu.  Ria bola iná. Tak trocha mi pripomínala Soph. Bolo to divné, ale akoby jej z oka vypadla. Obe mali iný pohľad na svet a žili v ilúzí, že všetko má šťastný koniec. Obe sa smiali ako zmyslov zbavené a obe si o mne mysleli, že som výnimočná osoba.

„Valentine! Nebudem na teba čakať stáročia!” Zakričala na mňa z chodby.

Bola som v kúpeľni a dívala sa na odraz v zrkadle. Lenže akosi som ho nespoznávala. Nebola som to ja. Na sebe som nemala tepláky ani rozťahané tričko a moje vlasy nepripomínali výbuch. Na sebe som mala  hriešne drahú tmavomodrú dlhú sukňu, ktorá bola do tvaru A. No a ako vrch som mala čierny čipkovaný top a voľným pupkom. Vlasy som mala kučeravé a rozpustené. No a Ria mi urobila celkom pekný make up. Bolo to fajn. Viac než fajn.

Páčilo sa mi to a to bolo zlé.

„Už idem!” Odkričala som a poriadne sa nadýchla a nahodila svoj najlepší úsmev.

„Mason bude z teba na mäko.”

Len som sa zasmiala. Zdvyhla som si sukňu, aby som sa o ňu nepotkýňala zakaždým, keď urobím krok. Na nohách som mala čierne lodičky, ktoré ma asi nemali veľmi v láske.

Kráčali sme ku výťahom a šli až na prízemie.

„Myslela som si, že ideme za chalanmi.”

„Bude lepšie, ak ťa uvidí až tam. Bože, jeho výraz bude na nezaplatenie.” Hovorila šťastne. S príšerky urobila princeznú.. I keď len na pár hodín.

„Ďakujem Ria.”

„Maličkosť.” Žmurkla na mňa a nasadli sme do limuzíny.

„Nevzala si si mobil? Nebudeš volať domov?”

„Decká sú na žúrke a drobci s našimi u susedov. Všetci sa bavia a nekontrolujú mobil.”

„Naozaj nevadilo vašim, že si išla do New Yorku?”

„Pred rokom som bola s Justinom na párty a akosi sme neodhadli.. Neodhadli sme situáciu a posledné hodiny som strávila za mrežami. Mama s Andrewom sú len radi, že dá na mňa pozor.” Zasmiala som sa.

Tá spomienka bola čerstvá a vždy som sa na nej dobre zabavila.

„Mason o tom zrejme nevie.”

„Mason o mne toho veľa nevie.”

„Prečo mu to nepovieš? Neodsúdil by ťa.”

„Ja viem. Lenže ak by o mne všetko vedel, tak by som nemala pred ním žiadne tajomstvo a už by ma nemiloval tak ako to robí teraz. Díva sa na mňa ako na záhadu a ..”

„Si pre neho unikát.”

Pochopila to najlepšie.

Limuzína zastavila a ja som sa nadýchla. Šofér nám otvoril dvere a ja som vystúpila ako prvá. Videla som paparatzov. Naozaj nemali iný program posledný deň v roku ako snoriť a sledovať iných ľudí?

„Vojdeme dnu a bude to fajn.” Hovorila cez úsmev a ja som si len sklonila hlavu a chcela byť s Masonom.

Tá budova bola obrovská a krásna a historická. Prešli sme cez skupinky rozprávajúcich sa ľudí až sme sa dostali na tanečný parket. Na pódium spievala celkom dobrá kapela. Všade sa premávali čašníci v bielych oblekoch a s únavou v očiach. Výzdoba bola celkom jednoduchá. Ani to nepripadalo ako Silvestrovská zábava.

„Mali by sme ísť ku baru. Všimla som si sexi barmana.” Mierila tam Ria a ja s ňou.

Oprela som sa o barový pult a dívala sa na hostí. Všetci boli buď starý alebo namyslený. Čiže mimo moju ligu. No a potom si moje oči všimli jeho. Na sebe mal čierny a určite sakramentsky drahý oblek. Mal čiernu kravatu a vlasy rozhádzané tak ako vždy. Všade sa obzeral a potom si všimol mňa. Zamávala som mu a usmiala sa. Otočila som sa mu chrbtom a čakala kým príde.

★Unikát★Where stories live. Discover now