★28. kapitola★

6.2K 340 6
                                    

Vyšli sme z kina a držali sme sa za ruky. Držali sme sa dosť často.

„Prestaňte sa na seba lepiť ako blbci.” Hovorila nám Soph a odlepila nám ruky.

My sme sa len zasmiali.

„Náhodou, sú spolu zlatý, ale moji zlatý, preháňate to.” Ozvala sa do toho Ria.

Áno, Ria sa naozaj presťahovala nazad do Dakoty ku rodičom. Predstavila som ju Soph a našťastie si sadli.

„Nikto sa vás nepýtal na názor.” Povedala som a ďalej kráčala v ceste.

„Ako sa vám páčil animák?” Pridal sa do debaty Brain.

„Človečé, ani neuveríš, ale omylom sme si kúpili lístky na zlý film. Lístky pýtala, sorry miláčik, ale bola to Val.” Hovoril presne to, čo si nacvičoval v kine pred koncom filmu.

„Och, no určite. Namiesto hororu ste šli na Nema.” Odfrkol Brian.

„Čo máš proti Nemovi? Vieš aká je zlatá Dorry?”

„Na Nema je háklivá.” Pošepkal Mason a ja som sa zasmiala.

„Fakt vtipné. To ty si nechcel ísť na horor.” Povedala som s pohľadom na Masonovi.

„Pretože sa bojíš hororov.”

„Čo nepovieš. V sále som počula iný dôvod.”

„Takže si sa nás chcel zbaviť?!” Zhýkla Soph.

„Bože ľudia, viem, že Valentine miluje bláznivú Dorry a tak ma napadlo, že..”

„Ty si ju nazval bláznivou?” Spýtala som sa šokovane.

Na tej rozprávke som vyrastala a Dorry bola môj veľký vzor.

„Niéé. Dorry je zlatá. Naozaj.” Povedal s úsmevom.

„Bože ľudia! Prestaňte riešiť takéto veci. Radšej mi pomôžte vyriešiť, či dnes pijeme margaritu alebo tekilu.” Povedala Ria a my sme sa zasmiali.

Vošli sme do baru a robili to, čo sa v bare robí. Počúvali sme hlasnú hudbu, pretože sme nemali na výber. Do nosa mi udrel zápach cigariet a alkoholu. Bola som už na to zvyknutá. Mason ma za sebou ťahal až kým sme si nesadli do voľného boxu. Bol to hotový zázrak, ale strážil ho Liam. Soph sa ku nemu rozbehla a sadla si ku nemu.

„Kto ide objednať?” Spýtal sa Brian a ja som sa postavila, pretože oni nejavili záujem.

„Prines fľašu tekili.” Ria mi podávala peniaze a ja som ich vzala.

Išla som ku baru a čakala, kým si ma všimne barman.

„Fľašu tekili pre šiestich.” Povedala som a on mi po chvíli podal fľašu a osem plastových poldecákov.

Otočila som sa, ale keby som vedela, kto bude za mnou stáť, ani by som sa neotáčala.

„Valentine?”

„Justin. Braček.” Nahodila som úsmev, ale jemu do úsmevu rozhodne nebolo.

„Si tu s Masonom?”

„Hej. Ponáhľam sa, pretože mám alkohol.” Do vzduchu som zdvyhla fľašu a usmiala sa ešte viac.

„Tak dobre. Myslel som si, že budeš v podniku.”

„Dnes mi volali, že ma nepotrebujú. Ale zajtra na celý večer a zaplatia mi dvojnásobok, pretože nejaký zazobanci majú večierok.” Vysvetľovala som a on len prikývol.

★Unikát★Where stories live. Discover now