★7. kapitola★

7.3K 454 17
                                    

Odbehla som až ku nemu a poriadne si ho obzrela.

„Ahoj.” Povedala som ako prvá a obzrela sa za seba. Našťastie hrali stále futbal.

„Ahoj.”

„Zablúdil si?” Pousmiala som sa a on tiež.

„Tak nejako. Chcel som..”

„Ja viem. Včera si mi požičal mikinu a ja som ti ju zabudla vrátiť. Úplne som na to zabudla.”

„Áno. Prišiel som po mikinu.”

Veď po čo iné by chodil? Bolo to jasné ako facka.

„Ja..idem po ňu a ..”

„Val! Prečo sa ulievaš? Sme oslabení!” Zakričal mi Andrew a veľmi dobre som vedela o čo mu išlo.

„Ja len..už len chvíľka!” Odkričala som a verila v zázrak, že si ma už nevšimnú.

„Najskôr by si sa mala venovať matematike a potom zábavky!” Asi mi to robil naschvál. Nie, určite to robil naschvál.

„To je dobré! Ja ju totiž doučujem, že Val?!” Zakričal mu Mason a ja som skamenela.

„Tak choďte do izby srdiečko. Celá sa spotíš, vonka je chladno a prechladneš!” Zavelila mama a ja som sčervenala. Takmer som sa prepadla pod zem. Ale Justin sa náramne zabával.

„Už ideme.” Potiahla som ho za ruku a pustila mu ju, až kým sme nevošli dnu. Až kým sme neboli v bezpečí od nich. Od šialencov.

„Dúfam, že som ti nespôsobil nijaké problémy.”

„To nie. Len..moja rodina..ona. Je kus iná ako ostatné. Kus je švihnutá. Ale ja nie som. Ja som normálna.” Zasmiala som sa.

„Tvoja rodina vyzerá úplne v pohode.”

„Áno. Vyzerá. Ale nenechaj sa pomýliť. Ak chceš, pokojne poď ďalej.” Nahodila som úsmev a on si vyzúval botasky.

„Och, nevyzúvaj sa. To je v pohode.”

„Nie. To je v poriadku.”

Díval sa na topánky a kabáty na chodbe.

„Sme veľká rodinka. Mám osem súrodencov a bohužiaľ nie sú normálny ako ja, ale to nič.” Zas som sa zasmiala. „Dáš si vodu? Možno džús? Mama robí najlepšiu limonádu na svete. Ty si si však prišiel len po mikinu.”
Neverila som, že som sa s ním rozprávala. A už vôbec som neverila, že bol v našom dome.

„V tom prípade ju rád ochutnám.”

Uľavilo sa mi. Išli sme do kuchyne a naliala som mu z citróvej limonády.

„Je naozaj úžasná.” Povedal keď sa napil.

„Veď som hovorila.”

„Och, takže si nielenže krásna, ale aj sebavedomá.”

On o mne povedal, že som krásna. Ach...

„Páni, vieš o mne toho tak veľa.” Povedala som sarkasticky.

„Viem, že si brigádnička v posilke. Viem, že máš rada extrasyrovú pizzu za jedenásť dolárov..” Zasmiala som sa. „..viem, že perfektne tancuješ. Viem, že bývaš na Madisonskej8 a viem, že máš osem súrodencov. Hráš futbal a nádherne sa smeješ. Och, a v matike zrejme nie si expert, ale rád by som ťa doučoval.”

Fajn. Vedel o mne veľa. Naozaj veľa.

„Mali by sme ísť hore do izby. Prídu decká a budú .. Budú sa chcieť s tebou dvojičky naháňať a Jordan si bude chcieť kresliť, Chloe s Reily z teba nespustia zrak a mama s Andrewom budú mať nezmyselné otázky.”

★Unikát★Where stories live. Discover now