★Unikát★

★18. kapitola★

„Ako bolo na výlete?” Pýtala sa mama keď sme v nedeľu večer večerali.

„Fajn.” Povedal unavený Justin.

Celú cestu ho bolela hlava a po celý čas ho napínalo na zvracanie. Teraz len pil zázvorový čaj a chcel, aby mu bolo lepšie.

Lenže nebol jediný, ktorému bolo zle. Všetci zjedli na raňajky pokazený šalát. Všetci až na jednu osobu. Áno. Bola som to ja. Len ja som neraňajkovala a urobila som asi to najlepšie rozhodnutie vo svojom živote. Uprednostnila som totižto spánok pred raňajkami.

„A čo ty Val. Ako sa ti to tam páčilo?” Pozrel sa na mňa s úsmevom Andrew.

„Úžasne. Boli tam kone a chata bola naozaj krásna. Absolvovali sme ochutnávku vín a vyhla som sa pokazeným ráňajkám. Kto sa môže mať lepšie?” Trošku som sa zasmiala.

Myslela som na Masona. Nevidela som ho od tej noci. Ja som išla ku Soph a do rána sme sedeli v kúpeľni a básnila o Liamovi. Bola však pripitá a na nič si nepamätá. Oni išli na raňajky a ja som zaspala v pohodlnej vani. Prišli z raňajok začali sa baliť. Asi o hodinku na to prišlo všetkým zle a tak rozhodol profesor, že odídeme skorej pre dobro všetkých.

„Val!” Skríkla na mňa Chloe a ja som sa na ňu pozrela.

„No.”

„Vôbec nepočúvaš!” Frlila na mňa nahnevane.

„Chloe, buď na ňu milšia. Ide o to Val, že Chloe má vo štvrtok narodeniny. Už tento štvrtok a preto..” Vysvetloval Andrew, ale skočila mu do toho Chloe.

„Robím pyžamovú párty a ty tu spať nebudeš. Ani zo štvrtka na piatok a ani z piatka na sobotu. Prídu kamošky z tredy a celý roztlieskavačský tím.”

„Počkaj, ty ma vyhadzuješ z domu?” Povedala som so šokovaným tónom.

„Pochopila si to veľmi dobre.”

„A Barbara tu príde?! Do nášho domu?! Len cez moju mrtvolu.”

„Srdiečko, Chloe si strašne priala mať na narodeniny párty, ale..”

„Ja na nej nie som vítaná.” Povedala som smutne a postavila sa.

„Presne tak.”

„Ale máš smulu. Je to aj môj dom a bývam tu aj ja!” Povedala som rozhodne a sebavedome.

„Mala si narodky a tiež si si mohla pozvať kamošky, lenže si si pozvala len tú trápnu chuderu a vieš prečo si pozvala len ju? Pretože nemáš žiadnych priateľov!”

Toto ma dostalo a úplne. Bola to rana pod pás. Zvykli sme sa hádať, ale toto bol maximálny vrchol, ktorý si ku mne dovolila.

„Choď do svojej izby Chloe a skús sa nad sebou zamyslieť!” Okríkol ju Andrew.

„Nie. Idem ja..” Povedala som ešte stále v šoku a odkráčala preč.

Našťastie som narazila na schodoch na Porsche a išla za mnou až do izby.

Lahla som si na posteľ. Hlava mi visela z postele a nohy som mala vyložené na stene. Porsche si svoju huňatú hlavu položila na moje brucho a ja som ju hladkala.

„Bože..” Do izby vošiel Justin a zabuchol dvere. Lahol si do postele a vyzliekol si tričko.

„Je ti lepšie?” Spýtala som sa a ani nečakala na odpoveď. „Chloe je sviňa. Nie, ona je diviak.”

Zasmial sa čo bolo celkom dobré znamenie jeho stavu.

„Tak ťa tam nechce no Bože. Je to len oslava jej šestnástin. Žiadna tragédia.”