★Unikát★

★2. kapitola★

Táto kapitola je kus nudná, ale ide o to, aby ste sa “zoznámili“ s rodinou a prostredím :)

Vystúpila som z auta a hneď ma napadol štvornohý chlpáč. Bol to bobtail, ktorému by prospeli nožnice a voda. Bol to výnimočný pes. On jediný ma nechcel bezcitne zožrať.

„Justin, daj ju zo mňa dole. Budem celá špinavá.” Niežeby som proti Porsche niečo mala, ale mala špinavé labky a naposledy ma takto zvalila do kaluže.

„Som tvoj osobný šoforér a ešte aj ochranca?”

„Justin, rýchlo lebo ma prevráti na zem.”

Konečne ju vzal za hnedý obojok a zložil na všetky nohy.

„Šikovná Porsche. Dobré dievča.” Pohladkal ju a vošiel hneď po mne dnu.

„Sme domá!” Zakričala som a vyzula si tenisky. Samozrejme, že nás nikto neregistroval. Veď prečo aj.

Kopla som ich na kopu, kde boli všetky dnes obuté topánky. Človek by si myslel, že tu býva stonožka. Boli sme kus väčšia rodina ako ostatné zo susedstva.

Mama sa rozviedla s otcom, keď som mala dva roky a Chloe jeden rok. Bol to workoholik, ktorý všetky peniaze prehral v kasínach. Andrew poznal moju mamu už od detstva. Chodili spolu na strednú a o necelý rok po rozvode sa stretli na školskom večierku. Bolo to ako z romantického filmu. Dali sa do kopy a tak sa Andrew stal mojim nevlastným otcom. Samozrejme, že mi na krk prischol Justin, môj perfektný brat, ktorý bol odo mňa o tri mesiace starší. I keď som logikou a mojim IQ bola vyspelejšia rozhodne ja. Keď sme mali štyri roky, mama otehotnela a čakala Aidena. Justin bol celý bez seba, že nebude sám medzi babami. I keď sa Chloe občas správala ako zviera. O dva roky neskôr ku nám pribudla Reily. A o rok na to prišli dvojičky Nathan a Mia. No a našim najmladším členom bol Jordan. Mal krásnych osem rokov. Boli sme naozaj veľká rodina. Ale boli sme šťastný. I keď som ich občas chcela predať, ale mala som strach, že by ich nikto nekúpil.

Na vešiak som hodila svoj sveter. Takmer sa tam ani nepomestil, ale ja som to dokázala. Bojovala som s tým každý jeden deň. V našej domácnosti vládla vojna o všetko. O posledný jogurt v chladničke, o keksík, o zákusok či o posledný kúsok krokety. Boli sme však naozaj veľká šťastná rodinka.

„...vráť mi to! Počuješ?!” Mia zas naháňala Nathana po celom dome. Bola to ich každodenná hra, ktorá mi prerastala cez hlavu. On jej niečo zobral a ona z toho robila vedu. Boli to len jedenásťročný krpci.

„..mamí!!! Aiden dostal päťku z matiky!!” Rozkričala sa na plné hrdlo Reily.
Reily bola v našej domácnosti úchvatná žalobaba. Bola o štyri roky mladšia ako ja, ale žalovala ako päťročné decko.

„..nechápem, prečo nemôžem ísť von ako normálna tínedžerka! Mám sedemnásť a nie sedem!” Chloe toto riešila každý jeden večer.

„Všetci sa utíšte! Ideme večerať!” Zakričal Andrew, keď vošiel do domu aj on. Zabralo to. Vždy to zabralo. Bol to Boh.
Bol to vysoký chlapík s dobrou postavou. Na brade mal menšie strnisko a v rukách noviny. Vyzeral unavene a zničene, ale napriek tomu sa na mňa usmial.

„Jupíí! Prišiel ockó!” Rozbehol sa za ním Jordan a skočil na neho.

„Prišla som predsa aj ja. Najlepšie sestra na svete.” Nikto ma nepočul. Sesedia by si určite mysleli, že sa vraždíme, ale boli na toto zvyknutí. Obdivovala som ich.

„Poď moja.” Usmial sa na mňa a vošli sme do veľkej kuchyne.

Bol v nej obrovský neporiadok. Na večeru boli lievance. Ako inak. A v kuchyni to vyzeralo ako po výbuchu jadrovej bomby. Ešte dobre, že to ostatný prežili. Všetci sedeli na svojom mieste a jedli akoby týždeň hladovali.

„Tak a sme všetci. Konečne je ticho.” Povedala spokojne mama a zasmiala sa.
Vždy túžila po veľkej šťastnej rodine a splnilo sa jej to.

„Mami, povedz Nathanovi, aby mi vrátil telefón.” Ozvala sa Mia a tým spustila opäť vlnu hádky a kriku.

„Ticho! Všetko vyriešime po poriadku!” Ozval sa opäť Andrew a žmurkol na mňa. Aspoň on si ma všimol v tejto chaotickej domácnosti.

„Nathan vráti Mii mobil a už jej ho viac nevezme. Aiden dostal päťku z matematiky čo znamená, že má víkendové zaracha a Justin mu vysvetlí matiku. Prosím. No a Chloe nepôjde von. Treba popratať kuchyňu a chodbu a obývačku.”

„Ale mami..” Protestovala Chloe.

„To je moje posledné slovo.”

V kuchyni zavládlo ticho. Až to bolo podozrivé. Rodičia boli super. Snažili sa byť spravodlivý voči všetkým.

„Hailyn, ja a Val popraceme kuchyňu.”

„No vidíte? Kiež by ste sa snažili ako Justin. Najstarší a najzodpovednejší.” Ospevovala ho mama.

Kopla som ho do nohy a on sa na mňa milo usmial. Mala som na neho nervy. To robil určite naschvál.

Všetci poodchádzali do izieb a ja som ostala v kuchyni sama s Justinom a Porsche. Ja som umývala riad a on ho odkladal na miesto.

„Len som si myslel, že ak mi pomôžeš ty, tak to bude lepšie. Pretože by tu inak poslali Chloe a počúvať jej obrovské problémy ma naozaj nebaví.” Hovoril a ja som do neho drgla a usmiala sa.

„V pohode. Presvedčím mamu, aby pustila Chloe von. Budem za ňu ručiť, ale ak príde domov opitá, nadrogovaná a tehotná tak ju zabijem.”

Zasmial sa. „Bože Val. Nerob z toho takú tragédiu. Má sedemnásť.”

„O týždeň má sedemnásť a myslí si, že Benjamin je Boh a pritom to je kretén.”

Benjamin bol môj naotravnejší a z hodou okolností aj najpopulárnejší chalan na škole. Chloe bola do neho buchnutá od prváku. Bola ním úplne zaslepená. Ani som sa nečudovala. Bol pekný, ale bol to debil.

„Túto kapitolu sme už uzavreli. Ja pomôžem Aidenovi z matikou a ty prečítaš rozprávku Jordanovi. Všetci budú šťastný a spokojný. A guala..zajtra budeme môcť ísť von.”

Jeho plány vždy vychádzali.

„Tak fajn. Zajtra spím do jedenástej a Boh ochraňuj toho, kto ma zobudí. No a večer pôjdeme von. Zabavíme sa.” Nahodila som nádejný úsmev a on do mňa hodil utierku.

„Možno zajtra stretneš pána božského.”

„Čože?”

„No predsa Masona.”

Buchla som ho a kopla.

„Prestaň Justin.”

„Chodí tam štyri mesiace a ty si sa mu ešte nikdy normálne neprihovorila. Je to až také ťažké?” Vysmieval sa mi.

Kráčala som hore po schodoch a pozrela sa na neho.

„On ma považuje len za brigádničku v posilovni.”

„Poviem ti tajomstvo, ak sa mu prihovoríš, tak nebudeš len neznámou brigádničkou.”

„Bože, to som vážne netušila.” Povedala som sarkasticky a on do mňa drgol a konečne som stála na hornej chodbe.

„Každému sa prihovoríš a dokonca si sa s Benjaminom takmer aj pobila, ale Mason je nepoznaná tajomná záhada.”

„Justin, ja nepreberám tvoj osobný život tak sa láskavo nestaraj ty do môjho.”

Preberať s bratom svoj život bolo naozaj zúfalé. Veľmi zúfalé. Lenže raz som volala so Sophiou a on to počul. Od toho osudného dňa sa do mňa stará každým dňom viac a viac.

„Vieš čo? Ak ho raz stretnem, tak mu stopercentne o tebe poviem. A Valentine Lainelová nebude len neznámou.”