Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

39. DOMOV

Konečne to celé šialené vírenie farieb prestalo a Teddy cítil iba to ako dopadol do mäkkej vysokej trávy a následne naňho spadla Victoire, čo mu trocha vyrazilo dych. „Si v poriadku?" spýtal sa jej, keď sa ani nepohla a mala tuho zavreté oči.

„Najprv mi povedz, či to vyšlo." žiadala ho naliehavo. „Neodvážim sa pozrieť. A nezniesla by som to sklamanie!"

„Ja ... áno." Teddy sa díval na najúžasnejší dom na svete. Aspoň on tak Brloh vždy vnímal. Hoci celé obydlie pôsobilo krehko a ošumelo miloval to tu. „Sme doma, víla." povedal jej.

Victoire konečne otvorila oči a naskytol sa jej rovnaký pohľad, na domček jej starých rodičov. V diaľke sa jej dokonca zdalo, že počuje smiech. Spomenula si že mladšie decká hrali metlobal a ona im robila rozhodcu a strážila ich. Slnko bolo vysoko za obzorom, naozaj akoby nikdy neodišli. Všetko bolo rovnaké, ako keď trénovali tú nešťastnú transfiguráciu. Vďaka Merlinovi. Radostne sa rozosmiala, odkotúľala sa z Teddyho (a on konečne mohol dýchať) a ležala pri ňom v tráve, dívala sa na takmer bezoblačnú letnú oblohu. Držali sa za ruky. „Dokázali sme to, Edward." potočila hlavou aby naňho videla.

„Áno." Teddy jej venoval úsmev. „Bolo to šialené, nie?"

„Hej," prikývla.

Teddy sa trocha posunul aby ju mohol pobozkať. Prstami pohladil jej hodvábne líce, no skôr akoby ako svojimi perami vyhľadal tie jej ...

„Vic..." ozvalo sa kúsok od nich. Znelo to viac než prekvapene. 

„Dominique ..." Victoire sa rýchlo posadila a veselo sa zasmiala. Celkom zabudla na Teddyho. „Domi!" rozbehla sa ku svojej mladšej sestre a silno ju objala. Dominique bola zmätená. „Si v pohode, Victoire?"

„Viac než to!" Victoire ju pustila, no pohladila Dominique po jej dlhých blond vlasoch. „Moja Domi! Mám ťa rada, vieš?" vravela jej.

Dominique sa mierne zamračila. „Aj ja teba, ale kúsok ma desíš. Naozaj si v poriadku?"

Victoire sa obzrela smerom k Teddymu a prikývla. „Najviac. Nikdy mi nebolo lepšie."

„Konečne sa ti podarilo jej podstrčiť elixír lásky?" tipla si Dominique a uškrnula sa.

„Elixír lásky?" Teddy sa trocha urazene zamračil. „Myslíš, že niečo také potrebujem Domi?" spýtal sa. Potom sa zasmial. „Ako hovoril stále Sirius,  jednoducho môj šarm ..."

„Sirius? Aký Sirius?" skočila mu do reči, skôr ako dopovedal. Dominique naozaj ničomu nerozumela. Jediného človeka s týmto menom, poznali predsa všetci iba z rozprávania ocka, starých rodičov či strýka Harryho. Najviac ju prekvapilo ako sa Victoire chichoce a stále ju hladká po vlasoch. „Preskočilo vám." zhodnotila. „No nič, babička pripravila olovrant, preto som vás vlastne išla hľadať."

„Ďakujeme Domi," žmurkol na ňu Teddy. „Umieram od hladu." bola to pravda, ani si nepamätal kedy jedol naposledy, navyše babička Molly varila najlepšie jedlá na svete.

***

Keďže bolo príjemne teplo, tak sa Molly rozhodla, že občerstvenie bude podávať vonku. Decká boli po metlobale aj tak poriadne ufúľané od trávy a spotené.

„Teddy!" Malá Lily sa k nemu rozbehla a on ju vzal okamžite na ruky. Vždy bola jeho miláčikom. „Budeme si potom púšťať toho šarkana, ako si mi sľúbil?" zaštebotala.

„Isteže krpec," Teddy Lily pobozkal na líce. Popravde si veľmi nepamätal, kedy jej to sľúbil, ale nemohol odmietnuť. Babička Molly, rátala taniere, no stále jej to nesedelo. Hundrala si popod nos.