Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

Bonus č. 2

Ahojte :) 

No ja som sa dneska rozhodla byť na vás dobrá, a máte tu novú kapitolu skôr :) no kapitolu nekapitolu ako sa to vezme :) Je to taký špeciálny diel, ktorý nadzvädzuje na ten prvý bonus ktorý bol o Jamesovi a Siriusovi, no a tentokrát sa pozrieme na Lily Evansovú :) Tak snáď sa vám bude páčiť ♥

*** 

Lily sedela vo svojej izbe na v Chrabromilskej veži a v rukách zvierala jediné čo jej ostalo. Svoju kovovú truhličku, ktorú dostala od ocka k svojim šiestym narodeninám, aby si do nej mohla ukladať všetky svoje poklady, a veci ktoré pre ňu veľa znamenali. Spomienky. Už len to jej ostalo. Všetko čo mala rada, čo milovala, všetko čo ju spájalo s nečarodejníckym svetom zhorelo a zmenilo sa na popol pred jej očami. Opäť jej stekali po lícach veľké slzy. Bola nesmierne vďačná všetkým, že ju nechali osamote s jej myšlienkami a bolesťou.

Nemala kľúčik, ktorý by otváral zámku. Nevedela si spomenúť kam ho dal a tak vzala svoj prútik a zašepkala zaklínadlo: „Alohomora." počula jemné zacvaknutie a konečne mohla odklopiť veko. Na vrchu boli staré fotografie. Z výletu v ZOO, tesne pred nástupom na Rokfort. Náramok, ktorý jej uplietla Petunia, ešte predtým keď si boli blízke, malý ružový zošit, kde si písala všetko čo jej hovoril Severus o mágii, a ona si to stále čítala a nevedela sa dočkať ... list z Rokfortu, kde jej prišlo čierne na bielom, že je čarodejnica. Fotografie s priateľmi ... a úplne na spodku celej tej kôpky boli listy. Vedela naspamäť každý jeden z nich. Siahla po prvom.

***

31. júla 1972

Letné prázdniny boli v plnom prúde, no v dome uprostred jedného malého mesta v srdci Anglicka, červenovlasé dievča nedočkavo odrátavalo ich koniec. Nevedela sa dočkať prvého septembra. Za tých niekoľko dní čo bola konečne doma, sa dokonale zmierila s tým, že jej vzťah so staršou sestrou Petuniou je nadobro zničený. Celý čas dúfala, že to tak nie je, ale už vedela, že sa mýlila. A Lily pritom toľko dúfala, že ten čas čo budú od seba, im obom prospeje.

Práve si čítala jednu zo svojich nových učebníc elixírov, ktoré boli kúpiť včera, po tom ako dostala zoznam potrebných pomôcok. Milovala elixíry. Bol to jej obľúbený predmet. Bola tak zaujatá čítaním, že si hodnú chvíľu nevšimla ako jej na okno ťuká sova. Lily to prekvapilo. Už na pohľad bolo jasné, že to nie je školská sova. A vedela aj to, že nepatrí ani jednej z jej kamarátok. Otvorila okno a vzala si list. Podala sove jednu z maškŕt, ktoré mala nachystané a tá vzápätí opäť odletela, spokojná sama so sebou, že splnila úlohu.

Na bielej obálke bolo celkom škrabopisom napísané – Lily Evansová, a okolo jej mena bolo srdiečko. James Potter, samozrejme. Znechutene sa na list pozrela, no zvedavosť jej nedala a musela si ho prečítať.

Čauko Evansová!

Dlho som zvažoval, či ti napísať, alebo nie, ale napokon som sa rozhodol do toho ísť. Pretože, určite neskutočne trpíš tým, ako ti chýbam, tak ti to chcem vynahradiť.

Dúfam, že máš pekné prázdniny, a som bol s našimi vo Francúzsku, a bolo to skvelé. Uvidíme sa v škole.

S pozdravom

James Potter.

Lily Neverila vlastným očiam. On jej napísal! A vraj chýba ... no určite. Sadla si ku stolíku a začala písať odpoveď. Potom ju však odhodila a rozhodla sa pre niečo lepšie. Vrešťadlo. Correy Milton z štvrták Bifľomoru počas školského roka také dostal od matky ... Dúfala, že ten nepodarený Potter konečne dá pokoj ...