Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

24. PÁN A PANI LUPINOVCI

Victoire už bola dávno oblečená a pripravená, no Teddyho stále nikde nebolo. Už začínala byť naozaj nervózna, ak niečo naozaj z duše neznášala, tak to bolo čakanie.

Nakoniec počula dupot na schodoch a vydýchla si. „Čo ti toľko trvalo, Edward?"

„Nehovor mi Edward," riekol automaticky.

Victoire to klasicky ignorovala. „Nevadí, hlavne, že už si tu."

„Ako vyzerám?" spýtal sa.

„Normálne." odvetila. „Odkedy si taký márnivý? Pre Merlina!" zachichotala sa odrazu. „Hádam si nevyhádzal polku skrine, kým si sa obliekol?"

Teddy si dal tmavé džínsy, bielu košeľu, s tmavočerveným svetrom a chrabromilskú kravatu. „Vyzeráš dobre," žmurkla naňho. „Nemusíš byť nervózny."

„Ale ja ja tak som." povzdychol si. „Čo keď sa im nebudem páčiť?"

„Pre Merlina, Edward!" krútila nad ním hlavou. „Prečo by si sa im nepáčil?Ale tak uvedomuješ si, že ťa budú brať len ako kamaráta ich syna a nie ako vnuka, však?"

„Samozrejme."

„Ale chápem, že to je pre teba čudné, ale zvládneme to." pobozkala ho na líce.

„No čudnejšie, než stretnutie so starkou Andromedou a mojou mamou to hádam nebude." odvetil Teddy.

„No vidíš.No poďme, lebo zmeškáme." usmiala sa naňho. Teddy prikývol, Victorie však zobrala jednu škatuľu, ktorá bola na stolíku a on si ju nevšimol. „Bola som v kuchyni za škriatkami pre pár dobrôt." vysvetlila.

„Si dokonalá." krátko ju pobozkal ne pery. 

***

Z Dumbledorovej pracovne sa od-hop-šup-práškovali, tak ako boli dohodnutý. Riaditeľ im dal presnú adresu, a Teddy šiel prvý. Vtiahli ho zelené plamene, a mal pocit, že letí naprieč ničím a všetkým zároveň. Potom to však prestalo a to znamenalo, že bol na mieste. Vystúpil z kozuba, a zastal pred Remusom.

„Vitaj," Remus sa usmieval a Teddy mu úsmev opätoval.

„Ďakujeme, za pozvanie." odvetil.

Prerušil ich hluk, a to znamenalo jediné – Victoire. Teddy vedel, ako nemá rada hop-šup a preventívne sa posunul čo najbližšie. A urobil dobre, Victoire sa ako väčšinou vždy zamotala a takmer by spadla keby ju nezachytil.

„Neznášam hop-šup!" sťažovala sa. „Ale ďakujem."

„Vždy k službám, ty moja krásna víla."

„Prestaň, Edward!" šepla a pritom sa červenala. „Ahoj Remus." vymotala sa z Teddyho objatia, a podišla k nemu aby s s ním mohla pozdraviť. Pobozkala ho na líce.

„Victoire." Remus sa usmial aj na ňu. „Super, že ste prišli. Bál som, že sa to nebude dať."

„Dumbledore je skvelý." uškrnula sa Victoire. „Všetko zariadil a tak sme tu ... nemohli sme neprísť. Teddy sa veľmi tešil a celkovo je fajn vypadnúť z Rokfortu, aspoň na chvíľu." rapotala. „Ostatní?"

„Zatiaľ je tu iba Peter. Prišiel pár minút pred vami." odpovedal Remus. „James a Sirius išli vyzdvihnúť Lily."

V malom salóniku bolo nachystané občerstvenie, pustená hudba, a bol tam Peter, spolu s Remusovými rodičmi.

„Mami, ocko." usmieval sa Remus. „Teddy a Victoire, naši noví kamaráti."

„Vitajte." Hope Lupinová, sa na nich milo usmievala. Remus mal úsmev po nej, hoci sa viac podobal na svojho otca. Teddy iba stál a nebol schopný slova. Victoire doňho štuchla, ale veľmi to nezaberalo.