Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

7. PRVÝ BOZK

„Čo máš takú dobrú náladu dneska?" spytoval sa James pri raňajkách Remusa.

„Len tak." odvetil a ďalej sa venoval svojmu tanieru. Sirius naňho iba hľadel ale nekomentoval to. James chcel niečo povedať, no práve vošla Lily aj s jej kamarátkami na raňajkách a smiali sa na niečom čo im rozprávala Alice. Teddy zachytil len nejaké nesúvislé slová o tom aký je Frank hrozne zlatý.

„Je na aurorskom výcviku a píše mi skoro každý deň." Alice žiarila pri každom slove viac a viac.

„To znie romanticky," usmiala sa na ňu Victoire, hoci ju to skôr rozosmutnilo.

„Evansová!" zavolal James na Lily, rukou si automaticky hrabol do vlasov. „Už ti niekto povedal aká si dneska kočka?"

„Potter, už ti niekto dneska povedal, že si neskutočný somár?" odpinkla. „Idiot jeden!" hnevala sa a obrátila sa od neho.

„Idiot?" spýtala sa jej Mary pobavene.„Zabudla si na ten pergamen so srdiečkami?"

„Pšššt!" zahriakla ju Lily a vražedne sa na ňu zamračila.. „Lebo prisahám, že ti niečo spravím."

Victoire sa ale pripojila k Teddymu a sadla si k nemu.

„Vic, čo máš teraz?" spýtal sa jej Teddy, kým si ona naberala na tanierik raňajky.

„Obranu proti čiernej mágii." odvetila. „Som na ňu zvedavá."

„To asi každý," uškrnul sa na ňu Sirius. „Ako každý rok."

„Prečo?" spýtala sa.

„No, nechcem ťa vydesiť, ale hovorí sa, že to miesto je prekliate." vravel. „Inak divné, že nový profák tu nebol pri začiatku školského roka, nie a odvtedy ani raz pri raňajkách?" uvažoval Sirius.

„Možno je to upír!" zasmial sa James.

„Ale určite nie." smiala sa Victoire. „Ste hrozní fakt."

„Prečo je to miesto vraj prekliate?" spýtal sa Teddy, lebo mal pocit, že by sa spýtať mal.

„Povráva sa to." vysvetľoval Remus. „Neviem či je to pravda, to podľa mňa nikto, no je fakt, že za tú dobu čo sme tu, Obranu zakaždým učí nový profesor."

***

Alexandra pri slizolinskom stole sa veselo smiala a robila si z Regulusa žarty. „Si zlá, Lex." sťažoval sa, no tak zbožňujúco na ňu hľadel, ako na niečo vzácne. Ona si to však nevšímala. Vlastne si to nikdy nevykladala nejako. Ona mala Regulusa naozaj rada, ako brata. Dokonca ak by mala byť úprimná, ešte o kúsok radšej, než hociktorého zo svojich skutočných bratov. Regulus a Sirius sa s ňou vždy hrali, už od malička. Učili ju hrať šachy. Len potom všetci vyrástli. Niekedy jej to bolo ľúto.

„Ja nie som zlá." odvetila a smiala sa. „Fakt nie Regulus, navyše však som ťa včera kryla nie?"

„Musela si ma kryť?" spozornel Regulus. „Na koho si narazila? Filch, Sluggy, McGonagallka?"

„Nikto z nich," ubezpečila ho, a trocha sa na seba hnevala, že jej to ušlo. „Iba hlavný prefekt kontroloval, či si robíme svoje povinnosti."

„Lupin?" zamračil sa Regulus, a pozrel sa smerom ku chrabromilskému stolu. Remus Lupin, patril do najužšieho okruhu kamarátov jeho staršieho brata. Regulus ho nemal rád. Akosi mu pripadalo, že sa okolo Alexandry neustále krúti.

„Áno," prikývla. „Však kto iný, by bol hlavný prefekt." vravela. „Pozri nerobil problémy vôbec. Naozaj."

„Už ťa nenechám hliadkovať samotnú, Lex." sľúbil Regulus.