Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

8. NAOZAJ VEĽKÝ PROBLÉM

Lily sa vrátila do Chrabromilskej veže nazúrená a navyše cítila sa nesmierne pokorená. Však takmer zo seba urobila ešte väčšieho blázna! „Už stačí, stačí!" napomínala samú seba. V myšlienkach však stále mala ten bozk. Stále ho cítila na svojich perách ... Bozk Jamesa Pottera! Neznášala ho. Áno, utvrdzovala sa v duchu. Neznášala, že v nej vyvolal pocity, aby sa ten okamih nikdy neskončil. „Do čerta!" zanadávala a kopla do stolíka. Hneď to oľutovala lebo to zabolelo.

„Lily?" Remus bol ešte v spoločenskej miestnosti, a robil si domáce úlohy. Prekvapene na ňu pozeral. „Si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

„Čo ťa do toho?" vyštekla naňho. Vzápätí sa, ale zahanbila. Remus k nej bol vždy milý. Mala ho rada a boli kamaráti. „Len som mala zlý deň, Remus. Prepáč mi to." ospravedlnila sa okamžite.

„Vyzeráš hrozne." poznamenal.

„A cítim sa ešte horšie." takmer zafňukala.

„Lily naozaj si v poriadku?" Remus si už začínal robiť o ňu starosti. Ona sa takto proste nikdy nesprávala. Bolo to viac než zvláštne.

„Áno ja len ..." zavrtela hlavou. „Pohádala som sa so Severusom a potom Potter ..." odmlčala sa.

„James zase Snapovi niečo spravil?" zamračil sa Remus.

„Nie." odpovedala mu Lily. „Nie on ... proste ma počul ako som Severusovi niečo povedala, nesprávne si to vysvetlil a potom no ... to je jedno." nemala potuchy prečo to Remusovi vlastne rozpráva. Možno preto, že Remus bol vždy akosi chápavejší než ostatní. A navyše vedela, že by sa jej nikdy nesmial. Zbožňovala Alice aj Mary, ale akosi nemala chuť sa im zverovať s tým, čo robila s Jamesom v učebni. Posadila sa na pohovku vedľa neho. „Bol si už niekedy zaľúbený?" spýtala sa odrazu.

Prekvapene na ňu pozeral. „Áno." odvetil po chvíľke.

„Neznášam tie šialené pocity! Vyvádza ma to z miery, oberá o pokoj a ja sa nechcem tak cítiť." vravela. „Ako sa toho dá zbaviť?"

Trocha sa pousmial. „To sa nedá Lily. Nejde to na povel."

Odfrkla. „Nepomáhaš."

Remus sa teraz naozaj nahlas zasmial.

„Nesmej sa Remus Lupin! Urobila som zo seba totálnu chuderu!" Lily bola čoraz viac frustrovaná a vyzerala naozaj nešťastne.

Chvíľu sa na ňu díval a potom ju objal okolo pliec. „Ale no tak, Lily." utešoval ju. „Nikto kto ťa pozná, ťa nemôže považovať za chuderu. Si veľmi statočná, múdra, krásna. Áno?"

„Aj krásna?" spýtala sa.

„Áno." usmial sa. „Ale iba v tom najlepšom význame. James by mi asi vlastnoručne odtrhol hlavu, keby ma teraz počul." zažartoval.

Lily odfrkla. „Za prvé nie som Potterov majetok, za druhé je to technicky nemožné aby ti len tak odtrhol hlavu, a za tretie Potter mi sľúbil, že ma prestane prenasledovať."

Remus na ňu pozeral dlhé sekundy absolútne nechápavo a potom sa začal smiať. „To skôr peklo zamrzne Lily." rehotal sa. „Prisahám, pri Merlinovi! James Potter sa nikdy nevzdáva. On sa snáď už v druhom ročníku rozhodol, že sa s tebou ožení!" Remus sa smial ako už dávno nie.

„Povedal mi to." odvetila urazene.

Portrét Tučnej dámy sa odchýlil a spomínaný James Potter vliezol cez dovnútra. Mierne sa zamračil na Remusa, ktorý Lily stále objímal ale inak to nekomentoval. „Teddy už prišiel späť?" chcel vedieť.

„Hej," odvetil Remus. „Pred chvíľou išiel hore. Bol riadne uťahaný."

„Áno nuž, pôjdem aj ja." povedal James. „Dobrú noc, Námesačník. Lily ..." zakýval im.