Nondum omnium dierum sol occidit [HP Fanfiction]

37. ROZLÚČKA

Victoire vzhľadom na svoje dnešné dobrodružné pátranie v Zakázanom lese nemala toľko času na prípravy ako jej kamarátky a spolubývajúce, ale napokon aj tak všetko stihla. Dala si pekné svetlofialové šaty a do vlasov si zaplietla čelenku s kvetom vo farbe šiat. Alice, Lily aj Mary už boli hotové. V chrabromilskej klubovni bolo nezvyčajné ticho. Dokonca aj najhlučnejšia dvojica – James Potter a Sirius Black boli akýsi mĺkvy. Bol to posledný večer na Rokforte. Zajtra odídu Rokfortským expresom a na jeseň sa už nevrátia.

Remus stál pri nich a spoločne aj s Petrom hľadeli na školské pozemky a v mysliach sa im určite zjavovali spomienky na všetko čo spolu prežili. Teddy im nechcel ich chvíľu rušiť. Jednu z posledných, keď chcel veriť, že boli naozajstnými priateľmi. O Pettigrewovi si bol istý, že zradil zo zbabelosti a zo strachu. Na druhej strane mal stále nepamäti, to čo takmer urobil Victoire cez Vianoce. Nechcel už o ňom rozmýšľať. Keď všetko vyjde zajtra o takomto čase už bude konečne doma. Chýbala mu jeho stará mama.

Victoire konečne zišla dole po schodoch. Žmurkla naňho. „Môže byť?"

„Rozhodne." opätoval jej úsmev. „Vieš, že si tá najkrajšia víla na svete?"

„No to dúfam." zachichotala sa.

„Môžeme už ísť?" Lily sa pozrela na hodinky. Cesta do Veľkej siene tiež niečo trvala a ona nerada chodila neskoro. Navyše sa mali konečne dozvedieť aj výsledky MLOK-ov.

„Neboj Evansová," James ju chytil za ruku. „Určite máš samé vynikajúce, ty moja bifľoška."

„Nie som šprt, Potter!" ohradila sa Lily mierne urazene.

„Ale si." prikývla Alice a dala tak za pravdu Jamesovi. „Ale máš pravdu, poďme."

***

Veľká sieň bola vždy počas koncoročnej slávnosti odetá do farieb víťaznej fakulty s najvyšším počtom bodov. Tento rok tí šťastní boli Bystrohlavčania. Skúšky z MLOK-ov urobili všetci. Niektorí úspešne, iní menej, ale hlavné bolo, že prešli všetci. Navyše James sa nemýlil. Teda takmer. Lily mala naozaj samé vynikajúce okrem herbológie z ktorej mala iba prekonáva očakávania. Bola však spokojná. 

„Mama s ockom by na mňa boli hrdí, však?"

„Určite sú." ubezpečil ju James. Pobozkal ju na jemne chvejúce pery, čo bol neklamný znak, že bojovala s tým aby sa nerozplakala. „Neprejdeme sa vonku?" spýtal sa jej. „Niečo pre teba mám a chcem ti to dať v súkromí."

„Dobre," prikývla. „Čo to je? Darček?"

„Uvidíš." James jej ukradol jeden bozk a potom ruka v ruke prebehli cez polovicu Veľkej siene von. Väčšina prítomných ich sledovala s pobavením. Iní si ich nevšímali a riešili svoje záležitosti. No a Severus Snape opäť raz preklínal Jamesa Pottera, a v jeho srdci horela nenávisť.

***

Sirius sa zatiaľ zhováral s Peony, neustále jej lichotil a ona sa ho snažila odbiť hoci, sa jej to všetko čo jej vravel páčilo. „Tak nechcem aby dnešok skončil." priznala sa.

„Prečo?" nechápal Sirius. „Dnešok je pekný, ale pochybujem že by nás navždy bavilo prežívať iba tento okamih. Prídu aj iné. Krajšie." žmurkol na ňu. „Tam vonku je veľký svet a čaká iba na nás."

Peony sa smutne usmiala. „Ten svet tam vonku je zlý, Sirius. Zlý a nebezpečný a ja nechcem byť jeho súčasťou." priznala sa. Uprela naňho svoje hnedé oči. V jej pohľade bolo niečo čo ho prinútilo zvážnieť.

„Čo sa mi pokúšaš povedať P?" spýtal sa.

Zavrtela hlavou. „Dnes nie ..."

„Peony!" Sirius ju objal okolo pása aby mu neušla. „No tak, čo sa deje?"