rok v znamení jupitera

KAPITOLA SIEDMA II Kokteily

Melvis si šla znova sadnúť a Isaac o chvíľu priniesol tri pestré kokteily s malými žltými dáždnikmi. Mel a jej trblietavá kamarátka s veľkými kruhovými náušnicami sa naňho usmiali a poďakovali, zatiaľ čo Finn na neho len dlho zízal.

Isaac sa od nich znova vzdialil a Heather sa rozosmiala.

„Myslím, že ti po brade tečie slinka, Finnley!"

„Čože?" on konečne otočil hlavu k svojim spoločníčkam a rukou si rýchlo utrel ústa.

Heather to ešte viac rozosmialo: „Len mi nevrav, že sa ti Melin kolega nepáči. Mohol si na ňom oči nechať."

Finn sa trocha zapýril, no i on sa usmial. „Bolo to až tak veľmi vidieť?"

„Och zlatíčko," Mel ho chytila za ruku, „celý si skamenel a ani si necekol, keď pred teba položil pohár."

Finn si až vtedy všimol ružový drink pred ním. Narozdiel od dievčat bol jeho dáždniček modrý a tak sa len trochu zamračil a vymenil si ho s Melvis. Odpil si a to mu do tváre vnieslo ďalšiu horúčavu. Dnes sa mu nedarí byť očarujúci.

„Mel ti ho môže dohodiť, keď chceš."

„Mám jeho telefónne číslo, Finn, ak by si sa po večeroch nudil."

Doťahovali si ho a popri tom sa chichotali. Finn len sklopil hlavu a zadíval sa do svojho kokteilu. Aj tak by to nikdy nevyšlo. Aj tak je Isaac na dievčatá. Aj tak ho bude súdiť. Melvis akoby mu čítala myšlienky. Znova ho chytila za ruku a potichu povedala: „musíš to aspoň skúsiť."

Sedeli tam do neskorej noci a dobre sa zabávali. Isaac k ich stolu často nechodil, obsluhovala ich skôr Fio, ktorá si akoby jazyk odkusla. Heather sa na ňu chvíľu čudne pozerala, no potom ju to prešlo. Bar ich zásoboval novými kokteilmi, každý inej farby, a tak si vyskúšali aspoň niečo nové. O štvrť na jednu, kedy sa už pomaly chystali domov, k nej Isaac potichu podišiel a povedal: „môžem s tebou ešte hovoriť?"

Mel kývla hlavou a pozrela sa na svojich spoločníkov. Heather sa na ňu usmiala. „Bež, ja si idem von ešte zapáliť." Zatriasla cigaretovou krabičkou a s Finnom v pätách vyšla z dverí.

Isaac ju čakal opretý o zárubňu dverí a keď prišla, len sa otočil a vkročil do tmavej chodby. Nešiel dlho, zavrel za ňou dvere a otočil k nej tvár. Pomaly si čiahol dozadu a spod košele vytiahol malý biely balíček.

„Dnes mi to priniesli. Ešte som to neotvoril. Chcel som, aby si bola prvá."

Melvis roztrhala kraj veľkej obálky a nazrela dnu. Krčili sa tam zelené bankovky, jedna na druhej. Nemo sa dívala na kopu peňazí, čo držala v ruke a nevedela čo povedať. Ešte nikdy v živote v ruke nedržala toľko peňazí. Netušila ani, že Serrenine šperky môžu mať takú cenu.

„Deväť tisíc dolárov."

Keď vychádzala z baru, v kabelke mala už len niečo pod osem tisíc, keďže Isaacovi sľúbila podiel. Heather dofajčila cigaretu, zahasila ju špičkou striebornej topanky a spoločne vyrazili smerom k prístavu na ďalší trajekt. Mesto však žilo ďalej, nikdy nespalo. Svetlá áut sa mihali na oboch brehoch a od hladiny vody sa odrážal svetelný smog z oblohy, na ktorej sa mihali aj svetielka lietadiel.

Peniaze ju ťažili o čosi menej ako pred dvoma mesiacmi diamanty. Bola rada, že sa ich tak rýchlo zbavila a nechcela sa starať, kam zmizli. Celú cestu domov si svoju malú čiernu kabelku so strapcami držala pevne pri tele.

Vonku bola už poriadne zima. Trochu sa triasla pretože pod tenkým kabátom mala len rifľovú bundičku. Pomaly kráčali ich ulicou, kde už všetko spalo. Heather popri tom ešte fajčila, smiala sa a opakovala, ako chcela ísť do toho klubu, kde ich nepustili. Finn len krútil hlavou, v bare sa mu páčilo a kokteily chutili. A chutil aj pohľad na barmana.

Prechádzali okolo známeho domu, keď Mel zazrela postavu sediacu na kraji chodníka. Hlavu si držal v dlaniach, no vyzeral značne lepšie ako minule. Už ho nevidela tak dlho, že si nepamätala ako presne vyzeral. Po tej noci, čo bez slova odišiel z ich domu na neho stále myslela a snažila sa zapamätať každý detail.

Lenže od vtedy prešli vyše tri týždne a z mysle sa jej všetko vyparilo. Zostala len rozmazaná podoba Jupiterovej tváre.

Zastala, keď prechádzali okolo. Heather a Finn sa na ňu dívali, no povedala im, aby pokračovali ďalej. Heather len kývla plecami a pokračovala, no Finnove oči sa na ňu neveriacky pozerali. Až po chvíli sa otočil a dobehol Heather.

Melvis sa naňho chvíľu pozerala. Podišla k nemu bližšie a sadla si vedľa na studený betón. Jupiter sa ani nepohol. Hlavu si stále držal v rukách a pomaly dýchal. Mel premýšľala, či neplače alebo nefičí na nejakej droge, no potom obe myšlienky zamietla. Oprela sa dlaňami a kamienkový chodník a zaklonila hlavu.

„Je mi ľúto, že nie je vidieť nijaké hviezdy," začala pomaly no Jupiter nereagoval, „niekedy túžim len vypariť sa niekde do lesa a ležať na chrbte, kým nevyjde slnko."

Stále ju ignoroval, a tak začala inak: „mohol si ma zobudiť, keď si odchádzal."

Zhlboka vzdychol a rukami, ktorými si tak dlho skrýval tvár, sa podoprel, rovnako ako Mel zaklonil hlavu, no oči držal zatvorené.

„Ďakujem, že si mi pomohla, v ten večer som to potreboval," povedal potichu.

„A dnes to nepotrebuješ?"