Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 18

Nemo som si prisadla k nemu na lavičku a svoju ruku položila na jeho chrbát. Fakt som tomu nedokázala uveriť.

,,Kedy ho zobrali?" Spýtala som sa ticho.

,,Dnes ráno, keď som bol v škole. Keď som sa vrátil, zavolal mi z nemocnice." Prehovoril ticho ku mne.

,, Bol si už za ním?" Spýtala som sa.

,, Ešte nie, musel som to najprv rozdýchať." Povedal skleslo a opäť si zaboril tvár do dlaní.

,, Pôjdeme ho spolu pozrieť? Nevadilo by ti to??" Chcela som Derekovi nejako pomôcť. Potreboval pomoc, nemal nikoho. A bolo mi ho ľúto.

,,Nechcem ťa obťažovať."

,,To si nemysli, rada pôjdem." Povedala som mu a usmiala sa.

,,Tak poďme." Povedal aj on, trochu s úsmevom. Postavili sme sa z lavičky a vydali sa do nemocnice. Nebola to dlhá cesta.  Ale musela som po ceste zavolať mamči, aby vedela kde idem. Najprv váhala, či je to dobrý nápad. No nakoniec súhlasila, keď som jej povedala, že jej to doma všetko vysvetlím. Celú cestu som pretelefonovala s maminou. Ktovie čo si o nás pomyslí Derek.

Prišli sme pred veľkú bielu budovu. Pozreli sme sa na seba a spoločne vstúpili dovnútra. Zamierili sme rovno na recepciu, aby sme sa v tejto veľkej budove nestratili.

,, Dobrý deň, kde prosím Vás leží pán Sydney Eigner." Opýtal sa nesmelo Derek. 

,, A Vy ste jeho príbuzný ?" Opýtala sa pani z recepcie.

,, Áno je to môj, strýko." 

,, Nech sa páči 3 poschodie, dvere na ľavo č. 352." 

,, Ďakujeme." Povedal Derek a vykročili sme dlhou chodbou až k výťahu. Do výťahu ešte nastúpil jeden mladý pár. Oni išli na 4 poschodie.

Cinklo 3 poschodie a my sme vystúpili a zahli do ľava. Tak ako nám povedala sestrička a hľadali dvere, číslo 352. Konečne sme ich našli a spoločne vstúpili do izby. Sydney spal a bol napojený na rôzne hadičky. 

,, Myslím, že bude spať ešte dlho, môžeš ísť domov, Ja tu s ním zostanem. " Podišiel Derek ku mne a zašepkal mi do ucha. 

,, Nie v pohode, mám čas. Rada tu budem." Zašepkala som mu a usmiala sa. Usmial sa tiež a prisadol si ku mne. 

Čas sa ukrutne ťahal. 

Medzičasom som aj zaspala. Keď som sa pozrela na mobil, čas ukazoval pól siedmej. A mala som asi milión zmeškaných hovorov od mamči. Napísala som jej SMS, že je so mnou všetko OK a že s kamarátom ešte počkám. Keď som sa pozrela na Dereke bol opretý o jednu ruku a spal. Nechcela som ho budiť. Bol podarený. Tak som nadaľej pozorovala Sydneyho či sa ešte neprebudil. 

Vonku sa už začalo stmievať, svietili lampy a bolo vidieť typické nočné mesto. Ale nechcela som tu nechať Dereka samého. 

,,Kľudne choď, aby sa mama o Teba nebála, už je neskoro." Povedal akoby mi čítal myšlienky a tiež sa pozrel na mobil.

,, Si si tým istý?" Nechcelo sa mi veriť, že to zvládne.

,, Áno neboj sa, veď si tu bola so mnou a napíšem ti keby sa niečo dialo." Povedal a pohladil ma po rameni. Telom mi prebehol veľký impulz. 

,, Tak dobre, ale určite napíš!" Posledné slová som veľmi jasne zdôraznila. Ukázal mi vo svojej ruke mobil a potriasol ním, že ho má stále pri sebe. Na rozlúčku som ho objala, pozrela sa na Sydneyho a odišla. Bola som fakt unavená a že by som sa mala učiť do školy ma ani nenapadlo.

Prišla som domov, pozdravila som sa s mamčou a začala spoveď. Neskutočne veľa otázok mi kládla ani nie 20 minút vkuse. Moje odpovede zneli nudne a úplne odveci. Medzitým som večerela a dívala sa na mobil či mi niečo neprišlo. No pozrime sa jedna správa na FB, že by sa JC uráčil napísať? Na moje sklamanie to nebolo do neho. Bolo to od  Dereka, pýtal sa ma či som prišla v poriadku domov. Poďakoval mi, že som tam s ním bola a že on tam zostáva na noc. 

Povedala som si, že zajtra ráno ho prídem pozrieť a niečo mu donesiem. Bol fakt zlatý. 

Po večeri nastala moja večerná hodinka. A tak som sa poumývala a namierila si to rovno do postele. Bol to dlhý  a únavný deň. S touto myšlienkou som aj hneď zaspala. 

Čafko ľudkovia I AM BACK po dlhom čase!!!! No viete prázdniny a povinnosti bolo toho na mňa veľa, aj keď som si rozpísala kapitolu nevedela som ju dokončiť stále ma niečo rušilo. Ale ďakujem za pozornosť a dúfam, že sa Vám podarí pokračovať v čítani ;) Váš mimonik <3