Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 12

Veľmi pomaly som sa otočila za hlasom za mojím chrbtom. Ostala som stáť s pootvorenými ústami. 
Stál tam akýsi pán asi po päťdesiatke a pokojne sa na mňa usmieval. Pozrela som sa čo drží v ruke a bol to naozaj môj mobil. 

,, Á-áno hľadám ho." Ledva som zo seba vykoktala. Pán mi podal mobil do ruky. 

,, Nech sa páči, slečna." 

,, Ďakujem pane." Povedala som zdvorilo ale ešte som sa spamätávala, čo sa tu pred chvíľou udialo. 

,,Musíš byť opatrná a strážiť si veci." Povedal mi karhavo. 

,, To áno." Netušila som čo povedať a asi som už naberala deviaty odtieň červenej. 

,,Nechceš ísť na zmrzlinu?" Trochu som sa zľakla jeho otázky, ale nevyzeral, že by mal nejaké nečisté úmysly. 

,, Nechcem Vás obťažovať, radšej už pôjdem." 

,,Nie budem veľmi rád, aj tak som vdovec a synovec je tu niekde v parku." Povedal pokojne a s úsmevom. 

,, Tak dobre ale len na chvíľu." Povedala som neisto. 

Neďaleko sa nachádzala zmrzlina. Podišla som k nej a ako vždy sa najprv popozerám aké majú príchute. 

,, Dobrý deň, akú si dáte?" Milo sa na mňa usmiala pani za pokladňou. 

,, Daj si na akú máš chuť." Ubezpečil ma pán vedľa mňa. 

,, Poprosím jednu čokoládovú." Tá čokoládová vyzerala veľmi dobre. Nemala som chuť na viac kopčekov. Jedna mi vždy stačí. 

,, A ja prosím jednu vanilkovú." Povedal pán. Stále neviem jeho meno. 

,, Nech sa páči." Predavačka nám podala zmrzlinu. Ja som si zobrala čokoládovú a pán vanilkovú. Zaplatil a sadli sme na lavičku pri neďalekom chodníku. 

,,Ďakujem pane." Povedala som a milo sa usmiala. 

,, Volám sa Sydney Eigner, môžeš ma volať iba Sydney . A ty si?" Predstavil sa mi sám. To som bola rade, že nemusím stále hovoriť pane. Bolo mi to divné.

,, Ja som Melissa, teší ma." Podala som mu úctivo ruku. 

,, Aj mňa teší." 

,, Ako ste mi našli mobil." Nedalo mi to a spýtala som sa. 

,, Prechádzal som po chodníku pár metrov od lavičky, na ktorej si s kamarátkou sedela. Ako si sa postavila niečo ti vypadlo z vrecka, nedalo mi to sa neísť pozrieť čo to je. Keď som prišiel pomaly k lavičke zistil som, že to je mobil. Myslel som,že ho dám na políciu a tam si ho nájdeš. Ale počkal som pre istotu či sa vrátiš. " Dokončil svoj monológ. 

,, Aha." Na nič iné som sa nezmohla. A zamyslela som sa či som ho ja zbadala niekde poblíž. 

,, Nemysli si, že som ťa sledoval.. to nie." Zasmial sa a ja som práve pochopila čo povedal. 

,, V poriadku." Uistila som ho a zasmiala sa tiež. 

,, Pripomínaš mi moju dcéru." Povedal a zahľadel sa na svoju zmrzlinu. 

,, Tiež som s ňou, takto sedával a často sme sa tu rozprávali." Pokračoval už smutne. 

,, A čo je teraz s ňou?" Bála som sa tejto otázky ale bola som zvedavá. 

,, Je mŕtva." Povedal a smutne sa mňa pozrel. 

,, To mi je ľúto." Bolo mi trápne, že som sa to spýtala. 

,, Bolo to už dávno. Keď mala 9 rokov a išla s manželkou po chodníku, tak ich zrazilo auto. Vodič bol na mól opitý , a tak za volantom zaspal. Jeho následky zabili moju rodinu. Presťahoval som sa k mojej sestre, pretože som to sám nezvládal. Sestra mi zomrela pred dvomi rokmi na rakovinu ale nechala mi tu chlapca - môjho synovca. Tak sa aspoň necítim sám." 

,, Mne sa rodičia rozviedli, keď som bola malá. Otec nás opustil a začal piť. Mama požiadal o rozvod. Aj na súd prišiel opitý," trochu som sa nad tým zasmiala, že ako to mohol urobiť. Už mu na nás vôbec nezáležalo. Nechcel ani zabojovať o svoju rodinu. Odvtedy som si ho znenávidela. 
,,Bol hanbou našej rodiny. S mamou sme mali ťažké obdobie ale zvládli sme to. Neviem ako ale zvládli." Na konci sa mi zlomil hlas. 

,, Každý má v ťažký život, ale pamätaj dôležité je pozerať sa dopredu." Povedal a usmial sa. 

,, To je pravda. Prepáčte, ale asi už budem musieť ísť." Povzdychla som a postavila sa z lavičky.

,, Ďakujem za mobil a aj za zmrzlinu." Povedala som vďačne. 

,, Ja ďakujem za tvoj čas Melissa. Dúfam, že sa ešte stretneme dobre sa mi s tebou rozprávalo." 

,, Aj ja dúfam. Dovidenia Sydney." Zakývala som mu a po dráhe pre korčuliarov som sa vracala domov. Bolo už poobede. Zavolala som mamine a povedala som jej, že budem meškať ale jej to všetko vysvetlím. Počula som na jej hlase ako kypí už len cez mobil. 

****

Bolo 14 hodín, keď som prišla domov. Vyzula som a namierila som si to čo najskôr do sprchy. Keď som sa osprchovala napísala som Steph SMS, že mobil mi našiel jeden starší pán a zajtra jej o tom poviem. 

Utekala som do kuchyne za maminou. Videla som, že je nervózna, a tak som sa snažila všetko jej vysvetliť až na to, že dôvod pre, ktorý som tak vyštartovala z lavičky nebol ten, že som uvidela JC-ho ale ten, že  Steph meškala domov. Celkom ma prekvapilo, že mi to uverila. Veď som jej povedala pravdu, ale niečo som schválne vynechala. Bolo to tak lepšie. 

***

Poobede som sa vrátila do izby a zavolala som Haven čo sa mi dnes stalo. Zaujalo ju to a ja som jej to mohla všetko povedať. Nemala slov mi na to odpovedať, tak som jej povedala, že to rozoberieme ešte v škole. Haven bola trochu divná, niečo sa mi na nej nezdalo. Aj keď to mohlo byť čokoľvek verila som jej. Sme kamarátky už od Základnej školy. 

Bol už večer a ja som netušila čo budem robiť. Nakoniec som sa rozhodla pre dvojhodinový film: Na vine sú hviezdy. Urobila som si popcorn a spolu s džúsom si to doniesla do izby. Oprela som sa o rám postele a pustila film. Poplakala som si a bolo mi dobre.

 Ani neviem ako ale zaspala som a  zobudila som sa až na konci filmu. Tak som vypla notebooku zobrala si pyžamo a zamierila  si to do kúpeľne. Urobila som potrebnú hygienu, prezliekla sa do pyžama a schovala sa do teplučkých perín. Mala som veľmi dobrodružný deň. A to som netušila čo bude nasledovať zajtra v škole. 

Baby moje asi som Vás sklamala, keď do deju nastúpil postraší pán. Ale uvidíte, všetko bude do seba zapadať ako puzzle. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Bude to čím viac tým zaujímavejšie.  Váš -- Mimonik <3 . ĎAKUJEM VŠETKÝM ZA VOTES - MOC SI TO CENÍM. Ste moja inšpirácia ;) :*