Volám sa Melissa a mám 18 rokov. Som tretiačka na strednej škole. Tento príbeh sa týka mňa a ako som si myslela, že som stretla toho pravého. Ale bola som na omyle. Nebude to také dokonalé ako som si predstavovala, ale to sa dočítate už sami..
Ako som prišla na izbu, od tej večere som nevedela zaspať. Bolo asi tak 12 hodín večer a všetci išli po večeri skoro spať, pretože nás zajtra čaká prehliadka Paríža. Teda Eiffelovky a jej okolia. Neustále som sa prehadzovala zo strany na stranu. Stále som mala pred očami jeho pohľad.
Tak som si otvorila Facebook, že si pôjdem pozerať novinky. Akonáhle som ho otvorila, vyskočila mi žiadosť o priateľstvo. Bol to on. JC Davidson. Usmiala som sa a klikla na prijať. Chvíľu som blúdila po jeho profile až som zaspala...
Zobudila som sa na ostré svetlo, ktoré mi svietilo priamo do očí z môjho mobilu. Zamračila som sa no ,keď som uvidela novú správu a keď som zbadala od koho je opätovne som sa usmiala. Prišla mi správa od JCho .
,, Chystáš sa na prehliadku? " napísal mi.
,, Áno chystám, tak moc sa teším na Paríž . " odpísala som mu a čakala na odpoveď. Iba to videl, ale už mi neodpísal. Trošku som bola sklamaná...
Bol čas vstávať, tak som sa prvá vybrala do kúpeľne, aby sme sa s babami nezdržovali. Keď som skončila s rannou hygienou, rozmýšľala som čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala čierne tričko s nápisom, čierne rifle a navrch svetrík ( obrázok vyššie ). Počkala som na baby a spolu sme sa vybrali za našou triedou.
****
Kráčali sme po námestí Paríža. Všetko som si fotila, pozerala a bola unesená tou krásou. Baby sa neustále na mne smiali ako by som bola nejaký vedec na výskume. Ja chcem mať najkrajšie spomienky.
Prišli sme do Louvra pozrieť výstavy a prešli sme do miestnosti s obrazmi, tak som sa zastavila pri jednom zaujímavom. Zapadalo slnko a milostný pár sa držal za ruky, kde boli na útese... ( obrázok )
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Pousmiala som sa nad týmto obrazom. Aj som prestala vnímať čo sa okolo mňa deje. Keď som zrazu začula známy hlas za mojim chrbtom.
,, Aha, kto tu je. Nestratila si sa náhodou? " Povedal s iróniu v hlase.
Keď som sa otočila, tak som sa pousmiala...
Veľké poďakovanie patrí Vám moji drahí čitatelia. Dúfam,že sa vám zatiaľ príbeh páči :* ;) snažím sa, aby to bolo skvelé.. Veľké ĎAKUJEM patrí : *diankaber* , pretože mi stále pomáha a kritizuje všetko čo sa dá :* :D za to ju veľmi ľúbim moja dianelka <3 ...
Prepáčte, že tak nepravidelne píšem kapitoly skúsim sa polepšiť... ;)
