Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 4

Stál tam JC a s úsmevom sa na mňa díval. 

,, Nie, len som sa zamyslela nad tým obrazom. "odpovedala som. 

,, Veď to je v poriadku ja len, že ostatní už odišli. No a ja som ťa tu uvidel, tak.. " nestihol dopovedať lebo som mu skočila do reči.

,, Nebodaj si ma sledoval. " Zasmiala som sa a on spolu so mnou.

,, Nie, len som ťa tu proste uvidel stáť samú. Tak poď lebo sa nám stratia. " Usmial sa chytil ma za ruku a rýchlim krokom sme išli von z miestnosti. Naše triedy boli už dosť ďaleko. Len tak, tak sme ich dobehli. Zaslúžili sme si pár udivených pohľadov, ktoré sa na nás dívali, keď sme sa prišli spolu ruka v ruke. JC si to všimol, pustil mi ruku a zostal, iba tak stáť. A ja vedľa neho.... 

Keď sme vyšli z Louvru, tak všetci sme išli späť na hotel. Chvíľu som sa s JC-im rozprávala. Rôzne témy sme stihli prebrať, aj keď ich nebolo veľa. Dlho to nepotrvalo lebo k nám dobehla Laura. Úsmev mi zmizol z tváre. Laura sa hneď vtisla medzi nás. Takže debata s ním zrejme skončila. Laura mu stále niečo rozprávala typu ako: ,, hľadala som ťa, kde si bol?" alebo ,, prečo si ma nepočkal." Nechcelo sa mi to počúvať, tak som pridala do kroku a dobehla baby. Ostala som pri nich. Celú cestu do hotela som bola len ticho. Babám to nedalo. Ako sme prišli na izbu, tak Haven sa ma prvá spýtala čo sa stalo a čakala na odpoveď. 

,, Kde si bola? A kto bol ten chalan čo s Tebou vyšiel z Louvru? " A už to začína jej otázky. Raz jej na ne aj tak budem musieť odpovedať. Pokoj by mi nedala. 

,, Zastavila som sa pri jednom obraze a vtom sa  objavil JC. Povedal mi, že ostatní už odchá.." nestihla som ani dopovedať.

,, Tak počkať to bol ten chalan z tej večere?? " opýtala sa ma. 

,, Áno ten, no a? Čo má byť? " Ironicky som sa jej spýtala a zagúľala očami.

,, Tak na toho si dávaj bacha moja! Ako som sa dozvedela je to sukničkár." odpovedala mi o niečo hlasnejšie a nepokojne. 

,, Odkiaľ to vieš? Veď ho ani nepoznáš." Odfrkla som jej takým istým tónom. Bála som sa jej odpovede.

,,Ja ho poznám veľmi dobre. Je čas ti o ňom niečo povedať." Povedala mi a ja som zbystrela sluch. Usadila som sa na posteľ do tureckého sedu. A nervózne čakala. 

,, Tak počúvam ťa." Povzbudila som ju a ostatné baby si tiež prisadli ku mne. 

,, Nuž..."  

Tak posnažila som sa napísať novú kapitolu skôr. Dúfam,že sa Vám bude páčiť moji čitatelia. Bude to dosť zaujímavé, pretože sa niečo odohráva aj z mojej minulosti, na ktorú tak rýchlo nezabudnem.  Ak sa Vám to zatiaľ páči dajte Votes ak nie, tak mi napíšte čo môžem zmeniť alebo použiť v ďalšej časti. Veľké ďakujem patrí hlavne Vám :* <3