Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 10

,,Vieš," začal veľmi neisto, tak toto nedopadne dobre, ,, týka sa to Laury, má teraz rodinné problémy a musel som jej pomôcť."

,, Tak to je logické,keď sa tak správa." povedala som ironicky a prevrátila oči. Čakala som, že to bude niečo s ňou spoločné.

,, Asi nechápeš čo sa u nej deje." Povedal o niečo hlasnejšie. Začínam sa chvieť a byť nervózna. Dívam sa inam len nie na JC-ho.

,, A čo ak to nechcem chápať? Sú to jej problémy a keď jej chceš pomôcť nech sa páči ja ti v tom nebránim je to tvoja priateľka. Ale jedno fakt nechápem," zamyslela som sa či mu to poviem, ale asi už nie je iná možnosť, ,, prečo o ňu, tak bojuješ, keď ona si ťa ani neváži a správa sa k tebe strašne?"

,, Ty ju nepoznáš a nemáš to čo súdiť!" Teraz už veľmi zvýšil hlas až sa ľudia za nami otáčali. Takého to som ho ešte nevidela

,, Tak tu zrejme strácam čas...." Povedala som a postavila sa z lavičky, na ktorej sme sedeli.

Zastavila ma jeho ruka, ktorá okamžite ku mne vystrelila ako som sa postavila. Trhla som sa ale on bol silnejší a pevne ma držal.

,, Jej rodičia sa rozvádzajú a keby si bola viac chápavá a nechala ma ti to vysvetliť, tak to pochopíš. Myslel som, že ty si iná." Povedal mi už o niečo pokojnejšie a pustil mi ruku, ktorá skĺzla k môjmu telu. Jeho slová ma ostro pichli pri srdci. Mala som chuť mu to vykričať ale nemohla som. Slzy som mala na kraji a posledné čo by som chcela, aby ma JC videl plakať.
Ani som sa na neho nepozrela a namierila som si to rovno domov.
Najprv som išla pomaly, ale keďže sa ľudia na mňa dívali ako plačem, tak som radšej zrýchlila, aby som sa vyhla tým pohľadom.
Už mi chýbalo len pár metrov k domu. Začala som utekať. Rýchlo som otvorila dvere a veľmi rýchlo som si vyzula topánky z nôh a rozbehla sa do izby. Keď som prišla do izby, vrhla som sa na posteľ a začala plakať a
vzlykať. To ty mňa nikdy nepochopíš. Zakričala som na celú izbu.

*****

Po viac ako hodine som sa upokojila, ale ešte stále som sedela smutne na posteli. Rozhodla som sa prezliecť do domáceho oblečenia. Dať si tepláky a voľné tričko presne, tak ako to mám rada.
Keďže som nechcela byť sama napísala som Haven na messengri.

*texting : *

* Haven? *

* Ahoj Melissa, deje sa niečo? Práve večeriam.*

* Prepáč, že ťa ruším.. No ja neviem čo sa deje, plačem. Nemohla by si prísť, chcem sa porozprávať. Potrebujem ťa.* Modlila som sa aby napísala áno..

* Dobre počkaj posnažím sa čo najskôr prísť.*

*Ok* Odpísala som jej a dala si mobil na nabíjačku.

Ani nie o 10 minút tu už aj bola. Začula som zvonček a išla otvoriť. Keď som uvidela Haven vrhla som sa na ňu a silno ju objala. Síce nechápala čo sa deje ale objatie mi oplatila. Prišli sme do chodby a videla moje uplakané oči, vyzula sa a vestu si zavesila na vešiak. Tak sme prešli a sadli sme si do kuchyne a ja som jej všetko horko-ťažko vysvetlila.

,, Ale on o tom nevedel." Povedala mi pokojne a hladila mi rukou chrbát.

,, Ja viem, ale nečakala som od neho takúto reakciu. Veď ma poriadne ani nepozná." Povedala som otrávene a dívala sa na ňu.

,, Skús sa s ním o tom porozprávať."

,, Nie ja sa s ním na túto tému rozprávať nebudem." Nemám na neho ani náladu.
***

S Haven sme pozreli pár filmov, a keď mi bolo už lepšie, tak mohla Haven spokojne odísť. Bola som jej moc vďačná, vždy mi vie skvelo pomôcť. Mám ju rada ako vlastnú sestru, je úžasná.

Mamina sa zrejme vrátila z nákupov, pretože ako som prišla som ani nevnímala či je tu. Išla som nachystať USB s fotkami z Paríža. Chvíľu som ho hladala.

Prišla mamina do mojej izby .

,, Urobila som menší nákup a btw mám aj popcorn, tak zober USB a poď do obývačky." Povedala sladko s nedočkavým a nadšeným úsmevom.

,, Uhm dobre, hneď som dole." Povedala som jej a krátko sa usmiala.

,, Deje sa niečo srdiečko?" Nedalo jej to a spýtala sa ustarostene.

,, Nie mami, som v pohode. Už mám to USB, tak poďme dole." Postavila som sa obišla ju a nasmerovala si to do obývačky. Všetko som pripravila. Mamina urobila popcorn doniesla pitie a pustila som jej fotky. Musela som jej všetko opisovať, a tak som si zlepšila náladu. Som rada,že ju mám.

**

Fotky skončili a mamina zaspala na gauči. Ani sa jej nečudujem, vyše hodiny sme to pozerali. Zobrala som deku a vankúš. Vankúš som jej dala pomaly pod hlavu a dekou som ju zakryla. Išla som potichu do izby. Zobrala si veci a namierila som si to do kúpeľne, dať si horúcu sprchu.
Bola som taká unavená, že som padla do postele a zaspala. Bola som rada, že zajtra je ešte nedeľa a mám čas sa učiť.

Pribudla mi ďalšia čitateľka aspoň mám opäť ďalšiu motivaciu. Dakujem ale vsetkym :". *diankaber* moje srdiecko.