Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 2

Keď som zdvihla pohľad uvidela som krásneho chalana. Mal hnedé oči aj vlasy. Jednoducho nádherný. Kým som sa stihla spamätať a prehovoriť už ma predbehol.

,,Si v poriadku? " povedal, keď mi pomáhal vstať.

,,Uhm, áno ďakujem za pomoc." Bože určite som červená ako paprika, ale nemôžem z neho spustiť zrak. 

,, To nestojí za reč, len by si sa mala pozorne dívať pred seba. Mimochodom ja som JC. " predstavil sa mi.

,, Posnažím sa, ja som Melissa. Teší ma." podali sme si ruky na znak úcty.. a slabo sa usmiali. Chcela som sa s ním pomaly rozlúčiť, pretože baby ma čakali. Ani som nestihla niečo povedať . Zrazu som začula slizký, ženský hlas ako hovorí k nám.

,, Miláčik kde si toľko?! " povedala. Tak tá očividne strašne žiarlila, že ta bavím s jej priateľom? Práve sa chytili za ruky a ona sa k nemu tesne pritisla. Takže áno s jej priateľom. 

,, Neboj sa už idem. Toto je Melissa, Melissa toto je Laura moja priateľka." Chcela som sa na ňu slabo usmiať, ale keď som uvidela ten jej falošný úsmev, tak som nahodila rovnaký. Pozrela som JC-mu do oči, rozlúčila sa s nimi a odkráčala k babám, ktoré to pozorne sledovali. Neušla mi pozornosť aj iných pohľadov. Letmo som začula ako sa ešte JC a Laura rozprávajú. Skôr aká je Laura z toho nespokojná a vyzvedá. Chudák chlapec....  

Konečne sme prišli k nášmu stolu. Sadli sme si my baby spolu, kde bolo ešte voľné. Peťo začal hneď provokovať. Dalo sa to čakať. 

,, Ooo veverička sa tu zamilovala? " Tá jeho úžasná irónia. 

,, Prestaň! Staraj sa o svoju Betty, ty potkan malý." Nemala som na neho nervy. 

Dala som si polievku a unavená radšej odišla do izby. Už som nevnímala či baby idú za mnou. Mala som v hlave jeho milý pohľad... 

Táákže je tu ďalšia časť prepáčte, že tak neskoro. Ani nebol čas. Dúfam,že som sa už polepšila ak nie je tu moja *diankaber* a *natinka* , ktoré mi stále pomáhajú.. Prepáčte nestihla som si to opraviť už som musela končiť,. Prepáčte