Šanca? Asi ťažko..

Kapitola 11

Zobudil ma príjemný, slnečný lúč na mojej tvári, tak som pomaly otvorila oči. Pozrela som na mobil, ktorý bol na nočnom stolíku hneď vedľa mojej posteli. Mobil ukazoval 11 hodín. Akurát som sa zobudila na obed. Vstala som z postele a vyrazila do kúpelne, tak ako vždy. Urobila som potrebnú rannú hygienu a vrátila sa do izby prezliecť. Ešte som si posteľ upratala a išla do kuchyne. 
Na stole som mala volské oko a čaj. To som už dlho nemala. Hľadala som maminu, kde asi môže byť a nakoniec bola v kúpeľni. Tak som na ňu ani nečakala a začala "raňajkovať". Som hladná a čakať ešte hodinu nebudem. Bolo to fakt dobré. 

***

Keď som sa naraňajkovala, riad som uložila do myčky a vrátila sa do izby. 
Vytiahla som si učebnice a podľa rozvrhu som si pripravila veci na pondelok. Rozmýšľam či sa budem učiť, keď sme týždeň boli na výlete. Keďže som sa nevedela rozhodnúť napísala som Haven, aby som sa uistila či nebudem jediná, ktorá by sa učila.

*(texting)* 

*Ahoj moja, učíš sa vôbec na zajtra?* 

*Ahoj a načo prosím ťa, aj tak budú všetci vymletí.* 

*To máš pravdu, no nič neviem čo mám robiť. Nechceš prísť?* 

*Nemôžem ideme k babke, prepáč moja.* 

*To je v pohode, tak maj sa.* 

Rozmýšľala som čo ešte podniknem. Je krásny slnečný deň, nemá čo na práci, čo tak sa ísť korčuľovať. Ok idem skúsiť napísať Steph. 

*Ahoj Steph, čo porábaš?* 

*Ahoj, nič len oddychujem. Prečo?* 

*Ja len, či by sme sa išli korčuľovať.*

*To nie je zlý nápad. Dobre o 10 min. v parku?* 

*Jasné* 

Tešila som sa ako malá, že idem zase na korčule. Je to úžasný pocit. Cítim sa taká voľná, keď môžem byť na korčuliach. 

Rýchlo som sa prezliekla. Dala som si čierne legíny a šedé tričko. Okolo pasu som si zaviazala mikinu, do ktorej som si dala mobil a kľúče. Obula som si korčule a mamina akurát vychádzala z kúpeľne, tak som jej stihla povedať, že idem s kamoškou na korčule a prídem asi poobede. 

***

So Steph sme sa stretli na začiatku parku a spolu sme išli na dráhu pre korčuliarov.  Chvíľu sme sa rozprávali, ako to vždy býva. Ale zrazu niečo upútalo moju pozornosť. Boli to chalani na bicykloch. Zastavila som trochu ďalej od nich a pozorovala ich. Mali pružné pohyby ale za to ostré a rýchle triky. Steph ma drgla do ramena a ja som ju až vtedy začala vnímať. 

,, Ako dlho chceš na nich  zízať?" Povedala mi a zasmiala sa. 

,, J-ja neviem." Ledva som sa vykoktala. 

,, To vidím. Poď si aspoň sadnúť na lavičku lebo nás tu niekto zhodí." 

,, Mel! Ešte dnes, stojíš v strede dráhy." Zvýšila na mňa a hlas a vtedy som jej venovala plnú pozornosť. 

,, Áno už si sadám." Sadla som si a ďalej ich sledovala. Z tejto lavičky sme mali perfektný výhľad. Steph sa venovala svojmu mobilu a čítala nejaké story. 

,, Ako sa môžeš sústrediť na mobil, keď sú tu takí pekní chalani?!" Spýtala som sa jej. 

,, Mňa nejako neohromili." Povedala nudne. 

,, To vidím, ty máš iba svojich futbalistov, však?" Podpichla som ju ale venovala mi len zamračený pohľad. 

Ako som sa na nich dívala, jeden chalan si ma všimol. Stretli sa nám pohľady. Trošku som sa pousmiala lebo sa mi to zdalo trochu komické. Aj keď pochybujem, či ma cez tú prilbu videl, ktorú mal stále na hlave. Zrejme áno, pretože sa začal predvádzať a stále sa díval mojim smerom. Bol zlatý. 

Chvíľu som sa nad ním rozplývala, keď ma Steph zase drgla do ruky. 

,, Hej, Mel nie je to náhodou, ten chalan z Paríža?" Povedala mi a ukázal prstom smer, ktorým išiel. 

,, Nie," povedala som si po tichu a modli sa, aby to nebol, ,, to je JC musíme vypadnúť." Povedala som a jej a čo najrýchlejšie sa postavila z lavičky. 

,, Ale prečo, veď sa ti páčil." Nechápavo sa na mňa dívala. 

,, Proste na neho nemám náladu." Ani som nečakala či ide za mnou a snažila som sa čo najrýchlejšie dostať z parku.  

,, Mel už môžeš spomaliť. " Povedala a lapala po dychu presne, tak ako ja. 

,, Dobre zavolám mamine, či je obed hotový a pôjdeme sa k nám najesť." Radšej som zmenila tému, aby sa ma na JC-ho nezačala vypytovať. Dala som ruku do vrecka, že si zoberiem mobil ale počkať,,..

,, Nemám mobil!" povedala som Steph vydesene. 

,, Asi ti vypadol ako si sa ponáhľala, alebo zostal na lav... Ano mami? Musíte na mňa počkať som v parku. Dobre už idem. Prepáč Mel mama ma volá domov ideme na návštevu." Povedala mi keď skončila hovor. 

,, To je v poriadku. Skúsim ho ešte nájsť sama, možno predsa bude na tej lavičke. Ďakujem ti ahoj." 

,,Ahoj."

Rozlúčili sme sa a ja som sa vydala naspäť do parku hľadať mobil. Bola som ostražitá, aby som sa vyhla JC-mu. 

Prišla som na lavičku a pozrela sa všade kde som mohla. Poď ňu okolo nej či mi neodletel ako som vyštartovala z tej lavičky, ale nikde nič. 

,, Hľadáš toto?" Povedal mi neznámy chrapľavý hlas.. 

 Taakže ľudkovia moji trošku napínavý koniec :D pre vás. Som moc rada,že Vás mám ako inšpiráciu :*  *diankaber* *natynka* <3