Kvietok Neohrozených

Tajomstvo? Prezradené!

Strašne moc sa ospravedlňujem, že som dlho nepridávala kapitoly ale maturovala som a jednoducho som na to úplne zabudla alebo sa nenašiel čas. Ale som rada, že pár z vás ma priviedlo späť :)

"Ale koho že to tu máme. Nie je to náhodou Kvietok Neohrozenosti?"

Prekvapene sa otočím a moje oči sa stretnú so Settovými.

"Čo to do čerta zasa trepeš, Sett?" rozhodnem sa hrať nechápavú a znudenú. Netuším odkiaľ sa o kvietku Neohrozených dozvedel ale možno len háda, že som to ja. 

"Ale no ták, nehraj hlúpu. Dobre viem že si to ty!"

"Skutočne a odkiaľ máš tú istotu?"

"Priamo od Erika." povie a s  rukami vo vreckách zastane len pár krokov odo mňa. 

"Všimla som si, že si nejako rozumiete ale nechápem, prečo si Erik myslí, že som to práve ja." myknem plecom a ruky si založím na prsiach. Sett sa ale naďalej spokojne škerí. 

"To si všetci myslíte, že je Erik taký sprostý, že by ho to nenapadlo?" prekvapene nadvihnem obočie a prenesiem váhu svojho tela na druhú nohu. 

"To mi teda vysvetli ako k tomu dospel."

"Úplne jednoducho." nadýchne sa zrejme na dlhšie rozprávanie. "Keď sa Davis prebral a začal rozprávať, sestrička s doktorom čo pri ňom boli všetko nahlásili vedeniu a tak sa Erik dozvedel o Kvietku Neohrozenosti. Kto to je zistil samozrejme až dnes, keď ťa Shila dala priviesť kvôli, tak povediac, prehliadke." prečistím hrdlo a hlavu trocha skloním, ale jeho rozprávanie neprerušujem. "Shila Davisa prepúšťala z ošetrovne a je to samozrejme jeho staršia sestra. No a keď Davis nebol nikde k nalezeniu, spojil si dve a dve. Došlo mu, že šlo zrejme o vaše stretnutie a poďakovanie. Mimochodom, s tou prezývkou si to tiež moc nezakryla, kvietoček." 

Prevrátim očami a obídem ho. No a čo, tak to vedia. Presvedčila som Davisa aby skúsil žiť v Neohrozenosti s jednou rukou. Mňa ich blbé reči nezaujímajú.

"Ale vieš čo nechápem?" 

"Lepšia otázka by bola, čo chápeš! Zrejme je k tomu aj kratší zoznam!" zastavím sa a otočím k nemu. On však hľadí na tabuľu ale nepopierateľne sa mu mykli ramená uchechtnutím. 

"Prečo si ho nenechala skočiť? Veď by ti to hralo do kariet." 

"Ako mi to asi mohlo hrať do kariet?" opýtam sa prudšie ako som zamýšľala.

"Keď skočil Jake, všetci pod ním v tabuľke o jedno miesto vystúpili. Ty tiež! A Davis je na ôsmom mieste. Keby skočil bolo by zasa o jedného menej a ty spolu s ďalšími lúzrami opäť vyššie. Napriek tomu, že náš počet sa zmenšuje, počet voľných miest k Neohrozeným stále ostáva ten istý. Tak prečo si ho zachránila?"

Je mi z neho zle. Od hnevu musím zhlboka dýchať a držať sa aby som ho nezabila. "Ty si skutočne neuveriteľný chuj!"

Otočil sa a pozrel na mňa úplne pokojne. "Nie, ja len logicky rozmýšľam. Veď by to neznamenalo, že si ho zabila ty." mykne plecami. "Len by si jednoducho nič nespravila."

"A celý život by som žila s vidinou ako sa jeho hlava triešti o skalu!" poviem už poriadne naštvane. "Si ty vôbec človek, keď dokážeš povedať takúto vec? Ak by si ty bol na mojom mieste, nechal by si ho skočiť len preto aby si postúpil v tabuľke? Bolo by ti to všetko úplne jedno?"

Sett na mňa len pozerá a zhlboka sa nadýchne. "Nebol som na tvojom mieste."

"Presne tak!" súhlasne prikývnem. "Nebol si na mojom mieste! Nikdy si nežil v Harmónii a u Informovaných si sa chorobne naučil že tabuľky sú najdôležitejšie ale to sa veľmi mýliš! Ľudský život je viac!" vypľúvam zo seba spŕšku slov a postupne sa upokojujem vlastnými slovami. Urobila som dobre. Viem to! "A keď už sa tak zaujímaš o môj postup, všimol si si kde sa nachádzam?" 

Sett zmrášti obočie a otočí sa späť k tabuli. Chvíľu ju skúma pohľadom a potom vyberie jednu ruku z vrecka a prejde si ňou po brade. "Zrejme ti pomohli body zo súboja." 

Odfrknem si ale prikývnem. "Zrejme áno. A teraz sa pozri kde si ty!" poviem mu ale to už sa musím priblížiť k tabuľke aj ja, pretože netuším na akom mieste je.  

"Som šestnásty!"

Rýchlo zablúdim očami k číslu šestnásť a má pravdu. Skutočne tam je jeho meno.

16. Sett

"Takže naše mená už nie sú tak ďaleko od seba." ironicky sa usmejem a pozriem na neho. On už na mňa pozrie priam nebezpečne s prižmúrenými očami.

"Koleduješ si, vieš o tom?"

"Ou, to ja viem náhodou veľmi dobre," poviem mu a priblížim sa úplne k nemu, "ale ty si koleduješ tiež. Tak uvidíme kto z koho!"

Povedala som všetko čo som chcela a tak sa otočím a chcem zamieriť preč ale Sett ma chytí silno za zápästie, čím ma zastaví. 

"Nenechám ťa len tak!"

"A čo chceš spraviť? Chceš ma zhodiť?" sladko sa usmejem. "Buď chlap a skús to férovo alebo priznaj porážku!"

Vytrhnem sa mu a celou cestou na chodbu si predstavujem aký výraz by sa mu zjavil na tvári, keby som bola v pätnástke. Nie! Prudko pokrútim hlavou. Oveľa radšej určím čas jeho smrti, keď sa v pätnástke budú nachádzať aj mená Alara, Elis a Tember.

Na jedného z menovaných narazím hneď ako sa vydám chodbou k Jame. Mám predsa celý deň voľno tak čo budem robiť.

"Musíme sa porozprávať!" 

Alar sa zdá byť odmeraný alebo ešte horšie, naštvaný! Nikdy som ho naštvaného nevidela. Smutného áno, predsa ani v Harmónii sa nedá predchádzať bolestivým pádom, nehodám a človek si poplače ale proti ostatnému máme sérum. Pár hodín si človek polieta so včeličkami a všetka zloba z neho rázom odpadne. Preto teraz keď ho vidím ani nenamietam a nasledujem ho až na miesto, kde nie je tak veľa ľudí a nikto nás nepočúva. 

"Opustila si nás kvôli nemu?" prudko na mňa zavrčí až prekvapene cúvnem.

"Prosím?"

"Kvietok Neohrozenosti teraz pomáha odkojeneckým mrzákom ale na svojich kamarátov kašle?"

Prekvapuje ma jeho prchkosť. Vždy bol samý úsmev a dobrá nálada, ale mojou vinou sa zmenil. Mala som vedieť, že je ochotný za mnou ísť do inej frakcie! Mala som sa s nim pohádať a zabrániť mu v tom ale bola som príliš zaslepená sebou samou. Zničila som Alara Kaldera a teraz musím niesť následky.

"Samozrejme že nie! Snažím sa pomôcť všetkým!"

"A ako sa snažíš pomôcť nám? Ako sa snažíš pomôcť mne? Tým že sa mi už niekoľko dní vyhýbaš? Neprišla si ma ani pozrieť na ošetrovňu, keď ma zmlátili na súbojoch!"

"Odniesla som ťa tam." poviem potichu so sklonenou hlavou.

"Nešepkaj mi tu a hovor nahlas!" vyprskne po mne a ja okamžite zodvihnem hlavu.

"Odniesla som ťa tam!"

To už ho zarazí a prekvapene na mňa pozrie. "Nie, odniesla ma tam Lisa s niekym iným."

Pokrútim hlavou a otvorím ústa aby som mu to vyvrátila. "Nie, odniesla som ťa tam spolu s Elis ja. Jej som ale povedala, nech ti to nehovorí. Chcela som aby si si odo mňa držal odstup."

"Do psej matere a to už prečo? Prišiel som sem kvôli tebe a taktiež vďaka tebe! A teraz ma chceš len tak opustiť? Je v tom Sett?"

"Nie! Sett s tým nemá nič spoločné! Vlastne ja s ním nemám nič spoločné! Nič medzi nami nie je, len sa neuveriteľne štveme."

"Tak čo potom?"

"Jednoducho nechcem aby sme skončili ako Tris a Al!" prezradím mu nakoniec. Celý čas som sa mu vyhýbala hlavne kvôli tomu, že som vedela, že ma donúti mu všetko povedať. Jednoducho vedel ako ma vyprovokovať. "Nechcem aby jeden z nás potratil rozum kvôli tomu druhému a skočil." dodám a chvíľu pozorujem Alarov šokovaný ale už jemný pohľad ale napokon sa vyberiem chodbou preč. Jemu sa aj tak o pár minút začína poobedný výcvik.