Kvietok Neohrozených

Prvé skúsenosti? Skôr modriny!

"Dnes budeme trénovať rôzne tipy úderov a samozrejme ako zabrániť aby vás zasiahli." Tris stála na žinienke s rukami zloženými za chrbtom. Pochytila to od Štvorky, ktorý tak stál neustále keď pozoroval tréning odkojencov. Nie, že by som ich sledovala. Ale teraz tu boli s nami. Avšak Štvorka nie.

"Ja a Tris vám názorne ukážeme, čo si budete vo dvojciach precvičovať."

Trhlo ma, keď som ho za sebou začula. Kedy prišiel? Zrejme si to všimol, pretože ku mne pristúpil.

"Mňa sa báť nemusíš. To ostatných! Zatiaľ." S vytrieštenými očami na neho pozerám. Ten človek vám vie povedať také milé a povzbudivé veci.

Odkráčal preč k svojej skupine a niečo im začal hovoriť.

"Teraz ma chvíľu počúvajte." usmernila nás Tris. "Včera sme sa k tomu nedostali ale dnes už odhalíme tabuľu s vaším bodovaním. Takto budete mať stále prehľad o tom kam smerujete. Ako už viete, budú tam mená oboch skupín a neprekvapí vás a ani mňa, že zo začiatku budete na samom chvoste, ale časom sa vám možno podarí dostať sa nad čiaru. A možno niektorým nie." bola som rada, že pri týchto slovách sa nepozrela ani na mňa ani na Alara. Dokonca aj Tember zostala nepovšimnutá.

Spoločne obe skupiny sme pristúpili k tabuli a vtedy sa objavili naše mená. Rýchlo som prešla všetkými menami až na koniec, kde pekne svietili tri známe mená.

25. Simon
26. Tember
27. Alar

Mala pravdu, žiadne prekvapenie. Elis sa ale dostala o trochu vyššie.

22. Elis

"Všimla si si?" opäť ma trhlo a spoza mňa mi rukou odhrnul vlasy za ucho. "Naše mená sú aj napriek jednému dňu tak ďaleko od seba a zrejme sa to nikdy nezmení." prejdem pohľadom opäť tabuľku všetkých mien a nájdem ho vyššie než som očakávala.

17. Sett

Ako sa dočerta dostal až tam?

"Nechcem ti kaziť šťastnú chvíľku a vlastne je mi to jedno, ale pripomínam ti, ešte stále si pod čiarou." slabé uspokojenie mňa samej.

"To je otázka času. A možno hodín." zasmial sa a odstúpil.

"Prisahám, že ho raz zabijem." pošepkala som Elis.

"Po tomto výcviku ti s tým rada pomôžem." žmurkla na mňa a obe sme sa na seba lišiacky usmiali.

Úder, úkrok, obrana. Úder, úkrok, obrana. S Elis stále dookola precvičujeme údery, útočíme a vyhýbame sa útoku tej druhej. Pot z nás tečie a ruky si už ja osobne ani necítim. Ale predsavzatie je predsavzatie a tak bojujeme ďalej. Útok! Priskočím k Elis a pravou päsťou jej zasadím úder do ľavého ramena. Zasyčí ale nenechá sa vyviesť z miery. Medzi tým už prevediem Úkrok! Ďalej Obrana! Ruky zodvihnem k tvári a tým sa chránim. Samozrejme som ale pripravená ich stiahnúť pri údere do brucha alebo ramien. Elis predvedie falošný útok ľavačkou na ktorú ja okamžite zareágujem a zatiaľ ma pravačka trafí do ľavej strany rebier.

"Toto bolo pekné." pochválim ju so zaťatými zubami od bolesti.

"Vďaka." uškrnie sa a postaví sa do obranného postoja.

Teraz zasa ja. Hneď však nemôžem. Vystriem sa a syknem od bolesti v rebrách. Ďalšia modrina! Ponaťahujem ľavačku a pripravene si podskočím. Rebrá teraz musím ignorovať, hoci to je ťažké. Toto je len tréning s Elis. S mojou kamarátkou. V boji so skutočným nepriateľom to bude oveľa horšie a nebudem mať čas na oddych. Žiaden nepriateľ predsa nie je zhovievaví.

Priskočím k nej a predvediem praví hák ale úplne zbytočne. Elis je skutočne veľmi rýchla a ako nič sa mi vyhla.

Úkrok, obrana! Elis útočí ale tento pohyb už poznám. Snaží sa ma zasiahnúť najskôr pravačkou a hneď za to ľavačkou do kľúčnej kosti. Svoje telo nahnem doľava a rukami skrížim cestu tých jej. Všetka sila vložená do úderu mi teda vrazí do dlaní mojich rúk. Tam to nebolí, hoci možno to je tým, že už nás bolí úplne všetko tak to nevnímam.

"Dobre na dnes končíme." ozve sa telocvičňou hlas Štvorky.

"Padajte na obed a o 14:00 budete všetci nastúpený pred hlavnou bránou na obchádzku." Tým myslí niekoľko kilometroví beh okolo Neohrozenosti.

Všetci sme sa s hlasným rapotaním vybrali do jedálne.

"Vyslúžený obed!" zaspievala slastne Tember a my ostatný sme len omámený vôňou jedla prikývli.

Nebol by ale poriadný obed, keby si k nám neprisadol niekto nový.

"Zdravíme nováčikov!" zahlásil nie moc vysoký chalan a sadol si. Hneď vedľa neho sa usadilo dievča s trocha tmavšou pleťou a čiernymi vlasmi. Tá nič nepovedala len sa pozrela na toho chalana a usmiala sa. Neskôr si prezrela aj nás a pustila sa do jedla.

Nám ale do jedenia moc nebolo. Netušili sme čo môžeme čakať od ďalších Neohrozených. S očakávaním výsmechu a nemiestnych pripomienok sme na nich hľadeli.

"Kľud, my vás neuhryzneme." povedal ten chalan, keď si naše pohľady všimol.

"Tým si práve nie sme istý." riekla som a vrátila sa k jedlu.

Obaja sa zasmiali. "Skutočne sme neškodný pokiaľ nie je malér."

Opatrne som prikývla a vložila lyžicu teplej polievky do úst. Stále však nikomu nebolo do reči a tak sa toho ujala tá čiernovláska.

"Tak aby sme predišli ďalšiemu trápnemu tichu, ja som Christína."

"A ja Will." zaškeril sa s plnými ústami.

"Pred rokom sme boli na vašom mieste."

"Aha, tak to musíte poznať toho idiota Petra."

"Tak tomu ver." zasmiala sa Christína. "A jeho krk zvieram v zuboch rovnako ako ty." žmurkla a ja som sa nad jej poznámkou pousmiala. Možno nie sú všetci taký desný.

"Poznáte aj Tris?" opýtal sa Alar.

"Áno, je to naša dobrá kamarátka."

"A to je vždy taká nevraživá a panovačná ako Štvorka?" vysúkala zo seba Elis.

Christína aj Will pokrútili hlavami. "Nie, ona taká nie je. Je veľmi fajn. Jej správanie na tréningoch je určite trocha podobné Štvorke, ale obaja myslia dobre všetko čo hovoria. Berte si ich slová k srdcu."

"Chodia spolu, však?" vystrčila spoza Alara hlavu Tember.

"Áno chodia a niekedy sú až príliš sladký. Samozrejme nie na verejnosti." smeje sa Will.

"Rovnako ako vy." uškrniem sa.

Obaja na mňa hodia spýtavý pohľad.

"Ale no ták, chcete mi povedať, že to že sa stále na seba pozeráte, pri odpovediach sa obraciate jeden k druhému a tlačíte sa k sebe na voľnej lavičke nič neznamená?" už som sa rozosmiala a so mnou všetci ostatný, vrátane dotyčného páriku.

"Okej máš pravdu. Len nás nenapadlo, že je to až také okaté." začervenala sa Christína.

"Dievča." pozrela som na Christínu. "Obaja to máte napísane na tvári." Týmto sme naše rozhovori ukončili, pretože sa blížila 14. hodina a s ňou aj náš ďalší tréning.