Kvietok Neohrozených

Banda slabých článkov? Tak to nie!

Všetci už spia a snažia sa stráviť Erikové slová. Tiež ležím v posteli ale nespím ani náhodou. Pozorujem Alarov chrbát a viem, že tiež nespí. Potichu sa posadím a bosými nohami dotknem chladnej zeme. Hneď mi naskočia zimomriavky. Obujem si topánky, ktoré sú nachystané pri posteli a len tak v úbore na spanie sa pomaly prejdem po celej miestnosti až k východu. Tam zastanem a obzriem sa cez plece. Alar sa tiež dvíha z postele a po chvíľi ma následuje. Vytratila som sa do tichej tmavej chodby. Pod najbližšie svetlo som sa oprela o stenu a zosunula až na podlahu. Hľadieť som mohla len na sivú stenu oproti. Alar sedel za pár sekúnd pri mne.

"Tak?" spýtala som sa.

"Tak čo?"

"Nehraj hlúpeho! Prečo si to spravil?"

"A nie je to jedno? Som tu!"

"Nie, nie je to jedno, Alar!" štekala som naň, hoci pošepky.
"Dobre viem, že tvoja mierumilovná povaha by nikdy ani nepomyslela na prestup k Neohrozeným."

Zaklonil hlavu a oprel si ju o stenu. Hľadel hore na nerovný strop. "Jednoducho som ťa sem nemohol nechať ísť samú."

"Ale prečo? Bola to predsa moja voľba," nechápala som.

"Ja viem a už dlhšie som nad tým rozmýšľal."

"Čože?"

"Tvoja povaha mi zase prezradila, že v Harmónii nezostaneš. Už pred testom som nad tým rozmýšľal a bol som rozhodnutý ísť za tebou kamkoľvek. Či už do Sebazaprenia, Otvorenosti alebo Informovanosti. Nikdy ma však nenapadlo, že pôjdeš sem," rozhodil rukami. "Ale stalo sa a tak sme tu teraz obaja."

"Alar ale to si nemusel. Určite by sme sa ešte niekedy stretli. Mohol si ísť kamkoľvek a vybrať si miesto podľa seba, miesto kde by si bol šťastný."

"To som aj tu."

"Nerob si zo mňa srandu! Takmer si nestihol vlak a skončil mŕtvy! Takmer si z toho vlaku ani nevyskočil a ani neskočil zo strechy! Bojíš sa!"

"Samozrejme že sa bojím!" preniesol ostro až som sa zarazila. "Ale nemal som na výber. Si moja kamarátka Simon. Moja jediná kamarátka a chcem byť s tebou. Nevzdám sa ťa!"

"Aj ty si môj kamarát ale toto si prehnal."

"No čo teraz?" mykol plecami.

"No už nič." položila som si hlavu na jeho plece. "Budeme sa snažiť prežiť!"

*************************************************************

Je ráno pred prvým tréningom. Mám strach? Nie, som priam vydesená. Všetci tak trochu určite sme. Čo najrýchlejšie sa navliekam do vecí a obzerám sa po ostatných. Niektorí chalani sú už dávno prezlečený a niektorí ešte v trenkách stoja pri svojich posteliach a snažia sa prebrať. Baby tak isto až na to že nemajú na sebe trenky ale tielka so šortkami. Všetko v čiernych, tmavočervených a oranžových farbách.

"Simon, ponáhľaj sa!" vytrhne sa z pozorovania Elis.

Zašnúrujem si šnúrky na topánke a som hotová. Ešte si upravím posteľ, narovnám prikrývky a s trasúcimi rukami podbehnem za Elis a Alarom, ktorí sa už vybrali preč z miestnosti. Nešla som až tak rýchlo ale zrážke som sa nevyhla. Doslova celým telom som nabúrala do vyššieho chlapčenského tela, ktoré mi práve vtedy vbehlo krížom do cesty. Snaha zachytiť sa o jeho tričko bola márna, pretože sme obaja padali k zemi. Narozdiel od neho som ale mala mäkký dopad. Na neho!

"Au!" sykla som a začala sa zorientovávať.

Ešte stále som na ňom. Ležím na ňom! Trocha sa nadvihnem ale ešte nemám silu vstať. Zodvihnem teda pohľad aby som zistila koho som zrazila. To už sa ale on pozeral na mňa s pobaveným ale trocha bolestným úškrnom a nádhernými zelenými očami. Jeho tvár bola od mojej sotva desať centimetrov ale jediné na čo som v tej chvíľi myslela, že jeho vôňa je ako čerstvo pokosená tráva. V nose trocha dráždi ale aj tak je to príjemné. "Bože, čo to trepem." Potriasla som hlavou na vypudenie týchto myšlienok. So silou, ktorá sa mi ako tak vrátila, som sa z neho postavila a začala sa oprašovať.

"Prepáč, Sett!"

Zasmial sa, zdvihol na nohy a mávol rukou.

"To je v poriadku. Nabudúce budem vedieť, že si slepá."

Zarazene nadvihnem obočie. Čože to práve o mne povedal? "Ale bola to aj tvoja vina!" nedám sa.

"Moja vina?" prekvapene na mňa vytreští oči, stále však s úsmevom. To ma štve!

"Samozrejme. Nie som jediná kto je tu slepí. Vbehol si mi do cesty. Takže na tom obaja nesieme rovnaký podiel." preniesla som podráždene.

Jeho zelené oči ma celú, od hlavy až po zem, preskenovali. " Nezdá sa ti, že na mierumilovnú si až príliš papuľnatá?" skríži ruky na prsiach, ale potom zbadá ako hľadím na dolný lem jeho trička. Na miesto, kde som sa ho pred pádom chytila. Bolo roztrhané.

"A ešte mi ničíš tričká!" rozosmial sa. Prečo sa do pekla smeje?

"A ty nie si na informovaného tak trocha neinformovaný?" vyšteknem na neho. "Tu už sme Neohrození! Môžem sa správať tak ako chcem! A za to tričko sa ti ospravedlňovať nemienim. Ako hovorím, bola to aj tvoja vina."

Nemienim sa s ním viac dohadovať. Obídem ho a s jeho pohľadom na svojom zátylku opustím spálne.

Elis a Alar už sú na mieste a konverzujú s nejakým tmavovlasým dievčaťom. Zamierim rovno k ním.

"Simon!" pozdraví ma Alar, keď ma zbadá. "Čo ťa tak zdržalo?"

Pokrútim hlavou s hlasným povzdychom. "Poviem vám neskôr."

Prikývol a potom pozrel späť na to dievča.

"Simon, toto je Tember. Prišla sem zo Sebazaprenia."

Potriasli sme si rukami. "Takže ďalší slabý článok." zasmiala som sa, no nikomu inému to vtipné nepripadalo.

"Vlastne ja nie som slabí článok, len sa s nimi priatelím." vysvetlila Elis.

"A to ťa robí slabým článkom. To nič, aj tak sa nevzdáme a dobijeme tú tabuľku." teraz už sa zasmiali ako dobrému vtipu. "Ja to myslím vážne!" Naozaj to myslím vážne? Kde som nabrala toľko odvahy na boj o prvé miesta v tabuľke? "Budeme cvičiť viac ako ostatný. Nemôže to byť až tak zlé." pousmiala som sa povzbudivo.

Smiech ma prešiel hneď ako prišla Tris aj s Erikom za pätami. Vysvetlili čo bude náplňou dnešného tréningu a pustili sme sa do toho. Najskôr niekoľko kilometrová bežecká prehliadka po okolí. Samozrejme ako sa dalo čakať ja, Alar, Elis a Tember sme zaostávali. Potom bola menšia prestávka aby sme si pekne z blízka prezreli miesto kam väčšina z nás poputuje po skúškach. K bezprizorným. S veľkým odhodlaním si nahováram, že my medzi nimi nebudeme. Ale bude to ťažké. Je nás viac ako dvadsať.

Ďakujem všetkým a túto kapitolu venujem mojej dáme v maske :) Vieš, že ťa ľúbim :*