Kvietok Neohrozených

Prví nepriatelia? Očividne!

Jedlo na táckach už dávno zmizlo ale my stále sedíme za stolom a prezeráme si Neohrozených aj nováčikov. Niektorí ešte len vstupujú do jedálne.

"Tak koho tu máme?" opriem sa lakťami o stôl.

Pohľadom prechádzam po rade na výdaj jedla a zaznamenám tváre, ktoré som si všimla už predtým.

"Tamto je Angie." ukázala som čo najnenápadnejšie na vysokú brunetu s modrými očami. "Prestúpila sem z Informovanosti." jej meno som započula po zoskoku.

Alar s Elis prykývli a ukázali na ďalších. "Tamtá ryšavá je Tamara a prestúpila z Otvorenosti. Verte mi, huba sa jej nezavrie." A skutočne. Veselo štebotala s nejakým čiernovlasím chalanom.
"To bude Davis. Je to odkojenec." oboznámil nás Alar. "Na ruke má tetovanie ale teraz má bundu."

"A tamto je náš prví skokan." preniesla Elis s úškrnom.

Pozrela som na miesto kam ukazovala. Chalan, ktorý prestúpil z informovanosti mal teraz oblečené rovnaké veci ako mi ostatný. Sme pomaly všetci ako kópia toho druhého.

"Začula som, že sa volá Sett. Nejaké baby sa už o ňom bavili."

BUCH! Tácka spadla na stôl a všetci sme sa otočili zistiť čo sa deje.

"Zdravím slečinky." Neznáma tvár si sadla oproti mne vedľa Elis a prešla po nás pohľadom. "A sorry kámo, teba som nezaregistroval."

Tmavovlasí vysoký chalan mi od prvého dojmu nebol vôbec sympatický.

"Cítite sa tu dobre? Zvládate náhle zmeny?"

Nechápavo sme naň hľadeli a nevedeli čo odpovedať. Nakoniec sa slova chopila Elis.

"Dá sa to tu zniesť."

"Vážne?" opäť si nás premeral. "A čo vy kvetinky?"
A je to jasné. Vie, že sme prestúpili z Harmónie.

"Zatiaľ sa nesťažujeme." mykla som plecami. Lakťami sa oprela o stôl podobne ako Elis. Všimla som si, že dotyčný má na svojej tácke aj jablko. Žeby nováčikovia mali zastavený príjem vitamínov?

"Čo si zač?" spýta sa Alar.

"Ou, ja som sa nepredstavil?" preniesol s hraným prekvapením a miernou ľútosťou. "Ja som Peter." podal ruku smerom k Elis, Alarovi a aj ku mne. Z kúska slušnosti čo v sebe ešte mám som mu ňou potriasla. "A vy?" Skôr ako hocikto stihol niečo povedať nás zarazil. "Počkať, budem hádať." s nadšeným výrazom si mydlil ruky a zadíval sa na Alara.

"Ty budeš posledný skokan." preniesol pomaly.

"Ako to vieš?"

"Cítim z teba ešte lásku a vôňu sedmokrások, kámo. Počul som, že posledný skočil mierumilovný."

Zaťala som päste a zabodla do jeho očí vražedný pohľad. Ten si ho však nevšímal a smelo sa obrátil k Elis.

"A ty budeš tá, ktorá skočila pred ním. Ževraj si sa ho snažila na streche presviedčať nech skočí. Gratulujem! Podarilo sa ti to." rozosmial sa, samozrejme že falošne. Za to som bola Elis vďačná.

Moje oči Petra už prebodávali skrz na skrz ale tvár ostala pokojná. Len tie oči to kazili. Teraz sa otočil ku mne a smiech pominul.

"A ty si tá mierumilovná." zamieril na mňa prstom. "Kvetinka ty predvádzaš pekné kúsky." nechápavo som naň pozrela ale ani o chlp menej vražedne. On sa len zasa uškrnul. "Skočila si ako druhá a s veľkým štýlom. Paráda. Viacerí už sa sťažovali."

"Sťažovali?" zamračila som sa.

"Áno. Všetci si myslíme, že Harmónia zrejme nie je taká mierumilovná ako sa zdá."

A práve teraz som stratila nervi. Dlaňami som tresla o stôl a prudko sa postavila. "Ešte raz vyriekni zlé slovo proti mierumilovným a budeš rád, že ti dovolim potravu sŕkať cez hadičky."

Nevšimala som si, že som stredobodom pozornosti. Dostal čo si zaslúžil. A vlastne tu sa za to už nemusím ospravedlňovať a cítiť previnilo.

Peter sa nezmohol ani na slovo. Len na mňa hľadel so zarazeným pohľadom, ktorý neskôr vymenil úškrn. Z tácky som mu zobrala jablko a začala ho pomali konzumovať priamo pred ním. V skutočnosti ani nikto ďalší sa neodvážil prehovoriť až kým sa neotvorili dvere a do jedálne nevstúpil Erik, jeden z vodcov a za ním ďalší chlap, totetovaný po tvári.

"Vítame nováčikov! Pre tých z vás, ktorý ma na streche prepočuli som Erik a toto je Max." ukázal smerom na toho druhého chlapa. Vyzeral omnoho starší. "My a ešte ďalší traja, tvoríme vodcovský tým Neohrozených." na chvíľu sa odmlčal aby zdôraznil jeho dôležitú rolu. Ako inak. "Prijímanie nováčikov berieme veľmi vážne a preto občas nahliadneme na vaše tréningy a podobné veci."

No super. Akoby ma nemohol komandovať niekde inde, keď je vodca.

"Ďalej tu máme niekoľko základných pravidiel. Na tréning sa každé ráno dostavíte najneskôr o osem nula nula. Tréning trvá až do šiestej, samozrejme s prestávkou na obed. Po šiestej si robte čo chcete."

Super aspoň jedna dobrá správa.

"Chvíľu oddychu dostanete aj po každej jednej fáze výcviku."

Koľko fází výcviku asi je?

"Opustiť areál môžete len za doprovodu niekoho z nás." opäť dlhšia odmlka.

"V prvej fáze budete prebehlíci a odkojenci trénovať zvlášť a nie je tajomstvom, že v tomto majú odkojenci navrch." pretočila som očami. "Hodnotený ale budete spoločne. Na konci výcviku vás zoradíme podľa výsledného bodovania."

Elis, Alar a ja sa na seba zmätene pozrieme. U ostatných stoloch, kde sedia nováčikovia je to podobné.

"Tí s najvyšším počtom bodov si budú môcť vybrať následne povolanie ako prví a verte mi, je len málo atraktívnych povolaní."

"To vás nemusí trápiť, kvetinky." začujem Petrov šepot. "Vy iniciačnými skúškami neprejdete."
Nevšímala som si ho. Tak budeme na spodku tabuľky. No a čo. Tvrdá práca nám nevadí. Čo by sa mohlo stať?"

"A aby som nezabudol," pohľadom našiel náš stôl a pousmial sa, "prejde iba pätnástka najlepších a ostatných privítajú bezprizorný."

Srdce mi vynechalo úder. Tak toto by sa mohlo stať! S výkrikom v tvári no nie na jazyku som zobrala Alara za ruku. Nemáme šancu sa dostať do pätnástky najlepších. Z jeho pohľadu vyčítam, že myslí na to isté.

Jedálňou sa nesú nesúhlasné výkriky. Jedno dievča dokonca skolabovalo.

"Vy ste si vybrali nás," kričal Erik ďalej, "a teraz si my vyberieme vás!"

Nesúhlasne krútim hlavou. To však zahrá do kariet Petrovi. Pobavene na mňa hľadí a nakoniec s hlasným smiechom opustí jedáleň.

Waw, už 120 pozretí. Thanks všetkým :*