Kvietok Neohrozených

Pohorenie. Totálne!

"Dnešný tréning je už podľa toho čo vidíte jasný."

Všade naokolo sú terče a nože. Pochybujem, že nimi budeme krájať potraviny.

"Vrhanie nožov nie je až taká veda. Jednoducho sa to musíte naučiť. Zamieriť a hodiť tak aby sa hrot zapichol do terča pred vami."

Kým Štvorka vysvetľuje, Tris na stolíky ku každému terču rozkladá nože.

"Takže vaše dnešné zadanie. Vrhať nože dovtedy, pokiaľ sa vám to nepodarí."

Netuším prečo, ale každá veta, ktorú tým svojim hrubým hlasom vysloví znie ešte hrozivejšie ako v skutočnosti je.

"Tak sa nebudeme zdržovať. Každý sa postaví na jedno stanovište a začne."

Pomalými krokmi sa vydáme k stanovištiam. Elis a Alar si chytia miesta po mojich stranách a Elis obsadila miesto aj Tember, ktorá sa na moment stratila v dave.

Vezmem jeden ostrí, veľmi ostrí nôž do ruky a prezriem si ho.

"Mám pocit, že len pohľad naň ma poreže." povie ustrachane Alar a ja sa naň pousmejem a nôž položím naspäť na stolík.

Obzriem sa či už je Tember pri nás. Mám taký pocit, že ju musím chrániť ale ja na jej mieste by som určite nechcela aby moje konflikty riešil niekto iný. Rozhodla som sa preto sem tam sa na ňu pozrieť a skontrolovať. Zachytím jej zdesený pohľad na nože a v duchu sa zasmejem.

"Tak čo je kvetinka?" na krku mi naskočí mráz. Obvyklá reakcia na Erikov hlas. "Začni láskavo hádzať!" rukami mi chytí ramená a natočí k terču.

Povzdychnem si a urobím krok v pred. Ako som si len mohla myslieť, že to bude po tom ako mi zachránil život, milší človek. Jeden veľký omyl. Zrejme ma chcel dole zhodiť sám ale niekto ho spozoroval a tak ma zachránil.

Zo stolíka zoberiem tri nože a zasuniem si ich do veľmi praktických ale netradičných vačkov na nohaviciach. Tri na pravú stranu a tri na ľavú. Už len vkročiť takto do rodičovského domu v Harmónii a matku by porazilo.

Na pripravenej čiare sa postavím do správneho postoja, samozrejme odpozorovaného od iných, pretože keď ho Štyri vysvetľoval, nedávala som pozor. Som pravačka takže skúšať hádzať ľavou rukou by bola hlúposť. Vytiahnem nôž z pravej kapse a poťažkám si ho. Nie moc dlhá rukoväť a rovnako dlhá čepeľ. Ešte raz sa poobzerám po ostatných. Všetci už nemilosrdne napádajú svoje terče.

"Fajn, idem do toho!"

Pozriem na svoj terč. Má tvar postavy a je vzdialený asi desať metrov. Vôbec netuším ako mám ten nôž hodiť. Rukoväť pevne zovriem. Padne mi akurát do ruky. Natiahnem ruku až za hlavu a celá sa trocha prehnem v chrbte, akoby som išla hádzať loptu do diaľky. Vrhnem. Nôž letí ale úplne neprirodzene. Všelijako sa otáča do strán a nakoniec sa odrazí od terča a spadne s rachotom na zem.

"Fajn tak prví pokus nevyšiel."

Skúsim to znova. Pevne chytím rukoväť, natiahnem sa a hodím.

Nič. Rovnaký výsledok. Sklamane zavriem oči. Toto mi nikdy nepôjde. Ale nevzdám to.

Skúsim to znova a znova a znova ale márne. Čepele sa s rachotom stretli na zemi.

"To snáď nie je ani možné!"

V duchu si nadávam rôznymi menami. Poobzerám sa naokolo a srdce mi zamrie. Alarovi sa v terči lesknú už dve zapichnuté čepele.

Pozriem naň a on mi venuje široký a spokojný úsmev, zatiaľ čo ja sa usmejem len aby si nerobil starosti. Na druhú stranu ma ani nenapadne sa pozrieť. Erik sa určite smeje tak ako to len on vie, desivo a Sett zrejme predvádza víťazný tanec.

Z tréningu odchádzam viac než sklamaná. Som nahnevaná sama na seba. Prečo mi to nejde ako ostatným. Za celé hodiny mi ostal v terči jediný nôž a to určite omylom. Nemám ani tušenie ako sa mi to podarilo. Teraz kráčame na obed ale vôbec naň nemám chuť. Sett mi určite dá pocítiť porážku.

S táckou v rukách a ostatnými po boku kráčam k jedinému stolu s pár voľnými miestami.

"Zdravím Christína a Will. Máte sa?" pozdraví natešený Alar.

Elis s Tember im prikývnu na pozdrav a ja sa len bezducho znesiem na lavičku.

"Zdravím! My sa máme dobre akurát sme znudený z hliadok." mykne plecaami Will. "A čo vy? Aký bol tréning?"

"Dnes sme začali vrhať nože na terč." ozval sa pyšne Alar.

"Áno a tento pánko je práve v oblakoch lebo sa mu darilo." riekne Elis a tresne Alara po hlave.

"Aú!"

"Páni, pamätám si náš tréning s nožmi. Môžem vám povedať, že to bola dráma." zachichoce sa Christína.

"Prečo?" opýtajú sa nechápavo Alar a Tember.

Christína a Will si vymenia pohľady, potom sa poobzerajú naokolo či ich niekto nepočuje a nahli sa cez stôl k nám.

"Bol tam prítomný Erik a ako viete, ten vždy vyvolá nejakú roztržku. Jeden náš kamarát," odrazu posmutnejú, "volal sa Al, no jednoducho sa mu nedarilo. Naopak Tris v tom vynikala. Bola to prvá vec, ktorá jej skutočne začala ísť. Akoby sa s nožom narodila. Erik si ale Ala začal doberať a keď sa ani jeho ďalší hod nepodaril a nôž spadol na zem, poslal ho poň. Al sa bál, že ho ostatný trafia a tak odmietol. To Erika ešte viac nahnevalo a prikázal všetkým prestať. Donútil ho postaviť sa pred vlastný terč a stáť tam bez pohnutia pokiaľ Štvorka nevrhne všetky svoje nože, alebo kým to Erika neprestane baviť. Ak by sa pohol, okamžite by od Neohrozených prešiel k Bezprizorným."

"To je nehoráznosť!"

"A to si môže dovoliť?"

Hoci som bola bez chuti k životu a v jedle som sa len prehrabovala, tento príbeh ma začal zaujímať.

"Al to ale nezvládol. Stále uhýbal pohľadom aby nemusel vidieť Štvorku s nožmi pred sebou. A keď sa už chystal vrhnúť prvý, zastavila ho Tris. Páni to vám môžem povedať, tá mala ale odvahu. Erik ju takmer zabil na mieste. Toto vraj nič neznamená, povedala. Pred terčom môže stáť každý. Z Erika už vtedy sršali blesky. Navrhol jej teda výmenu. Ona namiesto Ala a s rovnakými podmienkami. Súhlasila a vymenila ho." odmlčala sa.

"A čo sa stalo ďalej."

"Nenapínajte nás."

"Vrhal som na Tris jeden nôž za druhým a ona sa ani nepohla." takmer sme všetci vyskočili z lavičky.

Štvorka s kamenným výrazom sa usadil spolu s Tris po Christininom boku. Nikto sa už neodvážil ani prehovoriť.

"A jeden bližšie ako druhý. Tým posledným si mi porezal ucho, pamätáš?" pokračovala Tris.

"Áno ale to som ti už vysvetlil. Stála by si tam ešte teraz až kým by Erik nevidel krv."

Obaja sa zamračili a my zdesením skameneli.

"A čo sa stalo s Alom?" potichu pípla Tember.

Toto ale zaujímalo všetkých, aj mňa.

"Al mal veľmi slabú psychiku." ozvala sa Tris. "Ja som sa zlepšovala a on padal na koniec tabuľky. Dokonca sa ma s Petrom pokúsili zhodiť do priepasti ale Štyri nás našiel a zabránil im v tom."

"Popravde si všetci myslíme, že Al bol do Tris zaľúbený ale mal strach."

Tris až striaslo pri tých slovách.

"Bol to zbabelec! Snažil sa mi ospravedlniť ale ako sa dá ospravedlniť pokus o vraždu? Celé to bola moja chyba." zafňukala ale neplakala. "To kvôli mne skočil do priepasti!"

Štyri ju objal okolo pliec a ja som začala rýchlo rozmýšľať. Začalo sa to tréningom vrhania. Boli priatelia. Jeden sa zlepšoval a druhý upadal. Až priveľmi sa to podobalo na mňa a Alara. A potom sa jeden pokúsil zabiť toho druhého. Neudržala som slzy. Tomuto musím zabrániť. História sa už nesmie zopakovať. To nesmiem dopustiť! Nechala som obed obedom, vyskočila z lavičky a rozbehla sa preč. Ak je toto moja budúcnosť s Alarom potom nebude žiadna. Musíme sa rozdeliť! Už nikdy sa k nemu nesmiem priblížiť!