Ochranca

Kapitola 25.

Po rozhovore s Calumom som sa rozhodla ísť domov. Nevnímala som svet okolo mňa. Aj som zabudla, že na mňa niekde čakal Luke.

Moja mama sa nachádza u môjho strýka Liama, ktorý ma chce zabiť. Môj otec, ktorého som nevidela skoro 15 rokov, je nejaký anonym, čo ma chce pravdepodobne chrániť. Slzy mi tiekli z očí a ja som si musela sadnúť. Sadla som si na najbližšiu lavičku a rozplakala som sa. Po pár minútach som počula kroky a to, že si pri mňa niekto prisadol. Pozrela som sa a bol to Luke.

"Calum mi všetko porozprával Lisa, viem, že všetko vieš," usmial sa na mňa.

"A viem aj to, že chceš ísť zachrániť svoju mamu. To je absurdné, Lisa. Nemôžeš ísť s Calumom," povedal vážne.

Lukea som milovala. Musím ho ale neposlúchnuť. Pôjdem zachrániť svoju mamu.

"Fajn, tak nepôjdem, pôjdem na políciu," zaklamala som mu a Luke sa tváril spokojne. Nechcela som ho klamať.

"Lisa? Pôjdeme už domov?" spýtal sa a ja som prikývla. Šli sme domov potichu, bez slova. Bolo mi to dosť nepríjemné, ale aspoň som mohla premyslieť, ako prebehne záchrana mojej mamy. Musím dnes zavolať Calumovi. Mám sa stretnúť s otcom, snáď to Lukovi nepovedal. Už sme boli pred domom, keď mi pípla SMS.

Cal:Prepáč,musel som mu to povedať. Ale nevie, že sa chceš stretnúť s otcom :))

Nevadí, čo už. Kedy je možné sa s ním stretnúť? Ps: Svoju mamu zachránim tak, či tak.

Cal:Luke nás zabije, keď zistí, že sme ju šli zachrániť. Ale som s tebou . PS: Čakáme ťa u St.Donalds okolo 19tej, ale Lukeovi ani muk!

Už som neodpísala. Takže ja sa stretnem s otcom!
Rýchlo som sa s Lukeom naučila, i keď neviem, čo bude zajtra. Po naučení som rýchlo spravila Lukeovi večeru, ktorú samozrejme s chuťou zjedol. Okolo večera prišiel domov aj Mike, ktorý bol celý čas u Tiff. Naložila som mu večeru, počkala kým doje a umyla som riad. Po umytí som sa pozrela na hodinky. Štvrť na sedem. Mám 45 minút. Rýchlo som sa teda obliekla, troška som sa namaľovala a šla do obývačky. Luke aj s Mikeom pozerali v televízii hokej.

"Ehm..Pôjdem nakúpiť.." zaklamala som a začala som sa obúvať. Obidvaja prikývli a ja som si dala kabát.

"Lisa, kúp prosím aj cereálie."
Usmial sa na mňa Luke.

"Fajn, kúpim. Ahojte!" pozdravila som a otvorila dvere.

"Ahoj!" odzdravili naraz a ja som zabuchla vchodové dvere. St.Donalds bolo od nášho domu dosť ďaleko. Keďže som nemala vodičák a Lukea anj Mikea som o pomoc požiadať nemohla, vybrala som sa pešo. Celú cestu tam som rozmýšľala o otcovi. Ako sa môže mať, prečo sa na nás vykašľal. O necelých 20 minút som už bola pri St.Donalds. Bola to krčma, veľká, hnusná krčma. Prišla som k nej ale nikto tam ešte nebol. Pozrela som sa na mobil. Ukazoval 18:55, to znamená, že som prišla skoršie a že ešte môžu prísť. Bolo 19:05, no ešte nikto neprišiel. Bola dosť zima a navyše bolo pred krčmou už plno opilcov, takže som sa rozhodla, že pôjdem na ten nákup do nonstop potravín a pôjdem domov. Ešte raz som sa pozrela, či nikdy Calum nejde a otočila som sa, aby som šla preč. Lenže zrazu som počula, že na mňa niekto kričí. Bol to Calumov hlas . Otočila som sa a uvidela ho aj s ním. S otcom. Ja vidím svojho otca.

Túto časť venujem -babuu-,ktorá sa stane babičkou v 32. rokoch:D