Kapitola 21.

1.4K 144 10
                                    

"Lisa? Dievčatko moje! Si v poriadku?"
Ja počujem mamin hlas. Z očí mi začali tiecť slzy.

"Áno. A ty? Si v poriadku?" odpovedala som jej.

"Lisa,ja," bolo počuť strašný rachot, až som sa zľakla.

"Haló? Mama?"skoro som skríkla do telefónu ale z druhej strany na nič neozvalo. Zložila. V tej chvíli som začala utekať. Utekala som domov. Nad ničím iným som nerozmýšľala, iba nad tým, že svoju matku odtiaľ dostanem. Ale vedela som, že mi nikto nepomôže. Vedela som, že nikto nebude na mojej strane. Ten plán si uskutočním sama. Zrazu som zacítila, že som do niekoho narazila. Pozrela som sa hore. Bol to Calum.

"Oh, kam máš naponáhlo?" spýtal sa ma a na tvári mal úškrn.

"Domov,ja..."z očí mi začali tiecť slzy. Už som to  nevydržala. Všetko na mňa doľahlo. Calum ma objal.

"To bude v poriadku. Poď, dáme si čaj a ty mi povieš, čo sa stalo," navrhol mi a ja som prikývla. Chvíľku sme kráčali ticho, neskôr sa ma spýtal:"Pohádali ste sa sa Lukeom?"
Luke ma mierne urazil a ja som vypadla z domu. Calum pochopil a viac sa nepýtal. Zrazu ma Calum viedol do nádherného, veľkého domu. Otvoril dvere a zakričal:"Som doma!"
Počula som, ako niekto ide dole zo schodov. Bolo to malé dievčatko, dosť sa podobalo na Caluma.

"Ty si Lisa, však?" usmialo sa na mňa hnedovlasé dievčatko. Prikývla som.

"Lisa, toto je moja mladšia sestra Grace," zdvihol dievčatko do ruky.
Počula som kroky z kuchyne. Vo dverách stáli dvaja dospelí ľudia, zrejme Calumovi rodičia.

"Calum? To je tvoja...?" spýtala sa zrejme jeho mama.

"Bože, mama. Toto je Lisa, kamarátka," pozrel mojím smerom. Žena mi podala ruku.
"Ja som Gina, Calumova mama, teší ma!" usmiala sa na mňa. Podala som jej ruku.

"Lisa."

"Ja som Don," podal mi ruku jeho otec a milo sa na mňa usmial. Po zoznámení sa Calumovi rodičia vybrali na nákup aj s malou Grace.

"Ani som nevedela, že máš sestru," skonštatovala som, keď mi podal hrnček čaju.

"Mám. A mám ešte nevlastného brata Ashtona," usmial sa a odpil si z čaju.  Počuli sme, ako niekto otvára kuchynské dvere. V nich stál Ashton. Denin Ashton. Ten, čo bol na pohrebe.
Denisin priateľ, ak sa to tak dalo nazvať. Pohŕdavo na nás pozrel, ani sa nepozdravil a šiel preč z kuchyne.

"Netráp sa. On je takýto. Neznáša ma," pozrel na mňa Calum a snažil sa o úsmev.

"Calum. Ashton on chodil s Denise," pozrela som sa naňho a v očiach som mala slzy.

"Viem. Bol do nej vážne paf. Vzalo ho to keď..." nechcela som, aby dopovedal, a tak som mu rýchlo skočila do reči.

"Prečo ste sa ignorovali na pohrebe?"

"Ako si videla, Ashtonovi nerobí problém ma ignorovať.."

"Ale prečo to robí?"

"Vieš. On je adoptovaný. Keď ma mama porodila, lekári jej povedali, že už nemôže mať viac detí. Keďže mama má deti rada, dosť ju to vzalo. Tak si po troch rokoch od môjho narodenia si s otcom zaumienili, že si adoptujú Asha. Od malička ma neviem prečo, nenávidel. Bol to rebel. Potom sa stal zázrak. Mama otehotnela s Grace. Aspoň ku Grace je Ashton milý. Ale dosť o ňom. Čo sa ti dnes stalo?" usmial sa na mňa prívetivo. Začala som mu rozprávať o všetkom, čo sa dnes stalo. Calum so záujmom počúval, čo som hovorila a snažil sa mi pomôcť. Keď som dohovorila, napila som sa čaju. Pozrela som sa na Cala, ktorý si tiež odpil a videla som, akoby váhal, čo má povedať. Nakoniec sa postavil a vážne na mňa pozrel:"Lisa. Ja ti pomôžem. Uskutočníme ten plán spolu."

OchrancaWo Geschichten leben. Entdecke jetzt