Ochranca

Kapitola 4.

4 .časť už píšem po druhý raz. Náhodou som ju vymazala. Takže.. Bude tu dosť násilná scénka, za čo sa moc ospravedlňujem. Ospravedlňujem sa aj za občasné nadávky. Pesničku si zapnite pri vyznačenej časti. Nie na začiatku. Takže dosť už kecov a užite si 4 časť.
Barbi

Otvorila som dvere. Doma nikto nebol, pretože dom bol celý tmavý.

"Haló? Je tu niekto?" zakričala som do tmavej miestnosti. Nikto sa neozýval. Sadla som si na gauč a začala som plakať.

Kde je mama? Čo sa s ňou deje? Žije ešte vôbec? Pri myšlienke, že mama nežije som začala ešte viac plakať. Snažila som sa brániť tejto myšlienke.

Z mojich myšlienok ma vytrhol zvonček. Napadlo ma, že Jim zabudol svoje kľúče. Šla som otvoriť. Na moje prekvapenie vo dverách nestáli Den a Jim, ale nejaký chlap.

"Kto ste? Čo tu chcete?" spýtala som sa chladno.

"Som Fred. Jimov kamarát. Ja, prišiel som ti oznámiť, že Denise a Jim havarovali, keď šli na políciu. Na mieste umreli. Je mi to ľúto," povedal a mal slzy v očiach.

Nezmohla som sa ani na slovo. Slzy mi tiekli ako niagarské vodopády. Najprv mama a teraz toto?! Že je toto nejaký nepodarený vtip?

"Čože? To nie je možné," šepla som potichu, keď už som sedela na gauči a Fred vedľa mňa.

Fred bol Jimov kamarát. Jediný známy, keďže Jim nemal rodinu. Často o ňom rozprával mame, ale nikdy ho k nám nepozval.

Spomenula som si na Denise. Moja štrnásťročná sestra havarovala. Mala celý život pred sebou. Spomenula som si, ako mi včera hovorila o Ashtonovi, ako ju pozval na pizzu a ako ju letmo pobozkal. Bola tak nadšená. A dnes? Už ho nikdy neuvidí. Ako ja ju. Pri tejto predstave som začala plakať ešte viac. Bolo mi zle.

"No tak, neplač maličká. To bude dobré.Viem, že Jim a Den sa už nevrátia. Ale tvoja mama sa vráti. Ver v to," objal ma.

Bola som rada, že je tu so mnou. Sľúbil, že tu prespí, aby som nebola sama. Nezvládla by som byť sama.

Práve odišiel do kuchyne. Ja tu nehybne ležím a pozerám do bielych stien bez života. Sú presne ako ja. Tiež nejako nejavím známky života. Chýba mi Denise, mama a dokonca aj Jim mi chýba. Čo by som dala za to, aby tu dnes večer mohli byť.
Zrazu som si uvedomila, že som stále v tých šatách, v ktorých som bola na párty. Vstala som a pozrela som sa do zrkadla. Katastrofa. Rozhodla som sa, že pôjdem do sprchy. Šla som to oznámiť Fredovi do kuchyne.

"Fred? Pôjdem sa osprchovať!" zakričala som ju z obývačky.

"Nikam nejdeš!"skríkol na mňa.

"Prosím?" spýtala som sa neisto a so strachom v očiach.

"Nikam nejdeš ty malá suka, rozumela si?!" skríkol ešte hlasnejšie a pozrel mojím smerom.

"Deje sa niečo?" koktovo som sa spýtala. Cítila som neskutočný strach.

"Dnes si to s tebou poriadne užijem ty malá kurva!" opäť skríkol a vstal zo stoličky, kde predtým sedel.

Snažila som sa utiecť, lenže on ma dobehol. Začal ma bozkávať. Nechutne. Slzy mi tiekli zasa po celej tvári. Jeho to ale nezaujímalo. Nazaujímalo ho, čo všetko sa dnes stalo.

Bránila som sa. Bol silnejší. Ušli sa mi dve facky. Chytil ma a hodil na gauč. Vyhrnul mi šaty. Je toto len zlý sen? Zobudím sa a všetko bude v poriadku?
Zacítila som, ako mi hladká klytoris. Kopla som ho silno do brucha. Začula som len: „Auu, ty suka!"

Dal mi opäť po dve facky, chytil mi vlasy a drsne do mňa vnikol. Bola to neskutočná bolesť. Slzy mi začali tiecť ešte silnejšie ako predtým. Zrazu ma zdvihol a drgol ku stene. Zdvihol ma a opäť do mňa vnikol. Chcelo sa mi kričať. Lenže prečo? I tak by ma nikto nepočul. Počula som, ako vzdychá. Po dvadsiatich minútach toho hnusného teroru ma hodil na gauč. Sadol si pri mňa a dychčal. Po chvíli sa zdvihol. Ja som len nehybne sedela v kaluži sĺz.

"V posteli stojíš za hovno!" poznamenal a opľul ma. Bez slova som na neho pozrela.

"Ty suka! Skús to niekomu povedať ! Rozumieš? Lebo ťa zabijem!"
Týmito slovami sa rozlúčil a definitívne opustil dom.

(Tu si zapnite pesničku)

Začala som hlasno plakať. To nemôže byť pravda! To všetko,čo sa udialo je len sen! Jeden zlý sen! Mama je doma, Denise a Jim žijú a mňa nikto neznásilnil.
Zrazu som si všimla ten krvavý fľak vedľa mňa. Áno, panenstvo som stratila s násilníkom. Napísala som správu Justinovi. Dúfala som, že on ma pochopí. Napísala som mu všetko o mame, Den a Jimovi a dokonca aj o Fredovi, ale jeho identitu som nechala utajenú. Aby neboli zbytočné problémy. Miesto podpory, ktorú som od neho čakala som dostala takúto SMS.
Ten sex si určite chcela! Určite si to chcela,lebo si zúfalá piča. Vieš čo? Je koniec. Emma ťa tiež nechce vidieť! Fuj!

Slzy mi začali nekontrovane tiecť. Je toto človek, ktorého som ľúbila? Ja som na dne a ešte aj tá zlá? Ešte aj Emma sa na mňa vykašľala po tom všetkom?

Išla som do sprchy. Musela som zo seba zmyť Freda. Mám ho udať? To nie.

Vyšla som zo sprchy a dala si kraťase a tričko. Upratala som dom po tom včerajšku a vyčistila ten fľak. Zrazu mi zazvonil mobil.

Bola to polícia, že mám okamžite prísť. Dala som si na seba len čierne rifle, pulóver, čižmy a pre istotu som si zobrala aj kabát.

Na polícii mi povedali, že ak by bolo niečo o mame nové, hneď sa mi ozvú. Dala som im číslo aj adresu. Ďalej mi povedali, že pri nehode s Den a Jimom páchateľ ušiel. Jim šiel podľa pravidiel aj ďalšie autá, len páchateľ niečo urobil a tak sa Jim zrazil s Audi. Všetci boli mŕtvi. Teda, okrem páchateľa, ten ušiel. Pohreb bude v piatok. Po tom všetkom som šla domov.

Otvorila som si Messenger aby som zabudla aspoň chvíľku na to, čo sa deje. Našla som tam upozornenie, kde Justin píše, aká som suka, kde Emm píše, že som zlá kamarátka. Samozrejme, Christine to s radosťou označuje, že sa jej to páči.

Na messengeri nájdem správy od mnohých ľudí zo školy, ako je im ľúto Den a Jima.Nikomu som nechcela odpísať, keď som zrazu uvidela niečo divné.

Anonym: Ahoj.

Kto by to mohol byť? Nemám rada hry na anonymov.

Kto si?

Anonym:To nemusíš vedieť.

Tak prečo mi píšeš?

Anonym: Potrebuješ ma.

Mobil som hodila na stôl. Naozaj nemám rada hry na anonymov. Vstala som, aby som šla otvoriť dvere. Niekto totiž zazvonil.