Ochranca

Kapitola 14.

Tvrdá posteľ a biele steny. Som presne v tej izbe, kde som bola predtým. Tam, kde mi zistili, že som tehotná, že sa stanem matkou.
Nikdy by som si neodpustila, keby sa mu niečo stalo.

Počula som známy hlas za dverami.

"Pán doktor,je v poriadku?" spýtal sa ten známy hlas doktora.

"Už teraz áno. Aj dieťatko, aj ona. Keby ju nepriviezli do nemocnice, dieťatko by zrejme umrelo," povedal doktor. Odľahlo mi, ale vzápätí som bola zvedavá, prečo som odpadla.
Počula som, ako niekto otvára dvere mojej izby. Do izby vošiel doktor Hansen a Luke. Luke.

"Dobrý slečna Evergreenová. Som rád, že ste sa prebrali. Tak čo, lepšie?" spýtal sa ma doktor Hansen a usmial sa na mňa.

"Dobrý. Čo sa stalo?" spýtala som sa a zrakom som zablúdila k oknu. Kým som bola v nemocnici, napadol prvý sneh. Milujem tú krásnu bielu krajinu, keď je všetko pokryté bielou plachtou.

"Mali ste podozrenie na slepé črevo. Ak by vás ten mladík nepriniesol skôr, očividne by to dieťa neprežilo." Spomenula som si na Caluma. Kde vlastne je? Musím sa mu poďakovať.

"A kde je teraz?" spýtala som sa doktora, s domnienkou, že vie, kde sa Calum nachádza.

"Šiel domov. Skontrolujen vám infúziu a nechám vás tu samých," pozrel na Lukea a usmial sa naňho. Pozrela som sa na Lukea, ktorý očami blúdil do podlahe. Doktor Hansen skontroloval infúziu, kývol na odchod a odišiel. A teraz som tu sama s Lukeom. Pozrela som sa naňho. Už sa nepozeral na podlahu ale na mňa.

Otvoril ústa a ja som pocítila motýle v bruchu, pretože som vedela, že započujem jeho hlas.

"Lisa, je mi to nesmierne ľúto. Správal som sa ako histerický idiot. Prepáč mi to.“  V očiach mu bolo vidieť  slzy.

"To nič. Ja som nemala klamať, " povedala som mu. Zrazu som zacítila nutkanie objať ho.

"Objím ma," vypadlo zo mňa zrazu.

Usmial sa. "Rozkaz madam," povedal a už ma objímal. Veľmi mi chýbal.

"Aby som nezabudol, toto je pre teba," podal mi kyticu krásnych ruží.

"Ďakujem. To si naozaj nemusel," usmiala som sa a poprosila Lukea, aby mi ich dal do vázy vedľa stolíka.

Luke tam ešte chvíľku pobudol. K nemu sa neskôr pridal aj Calum. Tiff prišla až naposledy, keď už Calum odišiel.

Tešila som sa, keď som hneď po návštevách ihneď zaspala.

                           ________

Ráno som za zobudila na sestričkino klopanie. Prišla mi oznámiť, že ku mne do izby prinesú aj niekoho iného. Keď dievčatko o jedenástej vošlo do izby, ihneď mi bola povedomá. Neskôr som zistila, že je to dievčatko z parku.

"Ahoj!  Som Nicole," usmiala sa na mňa sladko.

"Lisa. Teší ma, Nicole," usmiala som sa na ňu.

"Prečo si tu?" spýtala sa ma.

"Mala som podozrenie na slepé črevo. Ešte si ma tu na pár dní nechajú, vieš, keby niečo," usmiala som sa na ňu a úsmev mi opätovala.
Bola naozaj nádherná. Krásne dlhé špinavoblond vlasy, nádherné modré očká, krásna čistá tvárička a nádherný úsmev, ktorý ľudom  zlepšoval náladu.

"A ty? Prečo si tu, Nicole?" položila som jej rovnakú otázku, ako ona mne predtým.

"Večer ma začalo bolieť bruško. Tak ma sem mamička zobrala. Pred chíľkou odišli aj so Suzie a ockom." Opäť sa na mne prekrásne usmiala a pozrela von cez okno. Z jej rozprávania viem, že Suzie je jej mladšia sestra.

"Prečítaš mi večer rozprávku?" spýtala sa ma Nicole.

"Samozrejme," usmiala som sa a spomenula som si na mamu. Ako mi ona čítavala rozprávky. Keď ma odtiaľto pustia, svoju mamu odtiaľ dostanem, i keby sa malo stať čokoľvek.

--babuu- Ďakujem Hemmingsovej za krásny chat.❤