Ochranca

Kapitola 31.

"Streľ do mňa!" zakričal otec a skočil predo mňa. Otvorila som oči. Na vlastné oči som videla, ako otcovi vrazila guľka do ramena. Hlasno zahrešil a skončil na zemi.

"Otec!" zakričala som a šupla si k nemu.

"Prečo si to urobil?" začala som zvlykať.

"Musel som vás zachrániť. Teraz, keď zabije prvého mňa, už heslo od účtu tak ľahko nezíska," povedal bolestivo.

Zrazu ma prepadla bolesť, strach ale najmä nenávisť k Liamovi. Postavila som sa zoči-voči tomu idiotovi a naštvane som vydýchla. Liam na mňa len pobavene pozrel.

"Ty mizerný, bezočivý, sebecký kokot!"zarevala som naňho tak hlasno, ako sa len dalo. Liam na mňa vyvalil oči.

"Čo si o sebe myslíš? Ideš tu pozabíjať svoju celú rodinu kvôli nejakému debilnému majetku? Uvedom sa! Prosím ťa, pozri na seba! Ty jedno tlsté hnusné prasa! Je mi ľúto, že ti zomrela manželka, zomrela mi sestra, viem ako sa cítiš. Ale za to nepozabíjem celú svoju rodinu!" nadýchla som sa a chcela som pokračovať, no v tom som uvidela,  ako Liamovi spadla zbraň.

"Nebudeš mi nadávať ty malá suka!" skríkol na mňa a náhodne odkopol zbraň. Pozrela som sa na zbraň. Bola pri mne. Napadla ma len jedna možnosť. Zastreliť ho a tak ukončiť všetko toto trápenie. Liam sa ku mne začal približovať. Ja som rýchlo zdvihla zbraň a namierila som naňho.

"Stáť!" zakričala som a stále som mierila naňho. Liam spravil tri kroky dozadu a dal hore ruky.

"Lisa? Čo to robíš?" spýtal sa ma so strachom Luke. Pozrela som sa okolo seba. Vystrašená mama, ktorú objímala Tiff, Mike, ktorý už drží konečne prítomného Caluma, Lukea, ktorý je zrejme viac vystrašený ako ja, otca, ktorý ešte stále žije, ale prežíva také bolesti, že je to strašné i vidieť.

Ten pohľad na ľudí, ktorý trpia kvôli mne, bol strašný. A nakoniec som sa pozrela na Liama. Na človeka,
ktorý mi zabil sestru a zrejme aj otca. Slzy mi začali tiecť ako vodopády.

"Zabijem ho, Luke," šepla som.

"Lisa, to predsa nemôžeš!" zakričal na mňa a ja som ho nesúhlasne pozorovala.

"Keď môže on, tak aj ja!" zakričala som mu späť.

"Lisa, prosím nerob to," počula som mamin tichý hlások.

Pozrela som sa na Tiffany, ktorá mojim nápadom zrejme tiež nebola nadšená. Všimla som si aj Mikea, ktorý s niekým telefonoval. To ako má náladu v takejto situácii telefonovať?

Pozrela som sa späť na Liama. Zrazu som sa cítila ako šialenec. Chcela som Liama proste zabiť. Zasmiala som sa ako šialená.

"Počítam do troch!" pozrela som sa na Liama, ktorý len zťažka preglgol.

"Pomstím sa ti za otca a za Denise," žmurkla som naňho.

"Raz," začala som počítať.

"Dva," pokračovala som a pozrela som sa na ľudí okolo mňa. Všetci boli zrejme vystrašení. V tom momente ma to nezaujímalo a chcela som Liama zabiť.

"Tr...-" chcela som dopovedať, no v tom sa otvorili dvere a dnu vošli policajti a záchránári.

"Liam Evergreen, ste zatknutý za zabitie, únos a ublíženiu na zdraví," zakričal policajt a druhý nasadzoval Liamovi putá.

K otcovi dobehli záchranári, k mame a k ostatným takisto. Odhodila som zbraň na zem. Ako mohli vedieť, že sme tu? Zrazu som si to uvedomila. Mike telefonoval vlastne s nimi. Vďačne som sa naňho pozrela a on sa usmial.

Videla som, ako otca berú do sanitky a mamu tiež. Videla som aj to, ako Liama berú dvaja policajti do auta. Nás ostatných iba ošetrili. Caluma si pre istotu zobrali do nemocnice tiež.

"Budú v nemocnici St.Loran," povedal mi jeden záchranár, keď sme už stáli pred domom. Iba som prikývla. Nasadol do auta a záchranárske auto sa od nás pomaly vzďalovalo.

"Ste silná osoba, slečna Evergreenová!" usmial sa ňa mňa jeden z policajtov a tiež nasadol do auta. Pozrela som sa na ľudí okolo mňa. Na Mikea, na Tiff a na môjho milovaného Lukea.

"Ľudia...ja..-" nestihla som dopovedať, pretože ma všetci hromadne objali. Najsilnejšie ma objal Luke, ktorý mi stihol zašepkať :"Už je koniec, Lisa. Už je to všetko za nami!"