Ochranca

Kapitola 6.

Lisin pohľad
Stáli sme na chodbe. On stále pozeral na moje pery a ja do jeho úprimných očí, ktoré mi pridávali teplo na duši. Nahol sa. Nevedela som, čo sa bude diať. Pobozkal ma! Z toho šoku som ani nestihla zareagovať jeho krok, ktorý predviedol.

"Prepáč, nejako mi to ušlo," začervenal sa.

"To je v poriadku, viac ma trápi to s Justinom," zaklamala som, aby sme sa k téme bozk nevracali.

"Ospravedlňujem sa," povedal úprimne. Prikývla som. Nezmohla som sa ani na slovo.

Po scénke na chodbe sme sa pobrali domov. Neriešili sme bozk. Riešili sme čisto veci, ktoré vôbec s ničím nesúviseli.

"Luke? Nechceš ísť ku mne?" vypadlo zo mňa.

"Jasné," odpovedal jednoducho a vyčaroval mi úsmev na tvári.

S Lukeom som sa necítila osamelo. Zdalo sa mi, že si celkom rozumieme a cítila som sa pri ňom dobre. Práve sa sa rozprávali o Christine a o Mikeovi. Vysvetil, že ho Christine podviedla.

"Budem už musieť ísť," povedal večer.

"Ďakujem, že si tu bol," usmiala som sa vďačne.

"Neďakuj," žmurkol na mňa.

O pár minút som počula, ako buchli dvere a Luke odišiel.

Po Lukeovej návšteve som sa šla osprchovať a urobiť si aspoň úlohy. Nudila som sa a moje myšlienky blúdili k zlým veciam. Zapla som si messenger na rozptýlenie.

Justin prestal písať statusy a venuje sa iným činnostiam. Našla som novú žiadosť od Lukea a celkom ma to potešilo. Čo ma potešilo menej bol anonym.

Anonym: Ahoj.

Ahoj.

Anonym: Je mi ľúto tvojej sestry.

Mne tiež :( Kto si vlastne?

Anonym:To ti nepoviem. Ale potrebuješ ma.

Ale kto si?

Anonym:Kde máš otca?

Ja nemám otca. Odišiel. Vyparil sa. Neznášam ho. Idem. Pa.

Skončila som. Spomenula som si na otca. Kde je? Prečo pred štrnástimi rokmi odišiel? Vie vôbec, že jeho bývalá žena je nezvestná a že jeho mladšia dcéra mŕtva? Pochybujem. Začali mi tiecť slzy. Pri koľkých slzách som napokon zaspala.

O mesiac neskôr

Už je to mesiac od tých katastrôf. Mesiac, čo zomrela moja milovaná sestra. Mesiac, čo zmizla moja mama a našli po nej len prázdne auto.
Mesiac - ale bolí to rovnako.
Jim a Den už mali svoj pohreb. Bolo to pre mňa hrôzostrašné. Bola tam celá Denina škola, jej krúžok kreslenia a Ash. Na pohreb som zobrala aj Cala, pretože je to moja podpora. Aj Luke tam bol. Sú skvelí kamaráti.
Čo sa týka mamy - stále je nezvestná. Stále nevie, kde sa môže nachádzať. Či ešte vôbec žije.
A ja? Zarábam si brigádami, aby som mala z čoho vyžiť. Mám Cala a Lukea, ktorí ma podporujú.
Pred pár týždňami som mala narodeniny. Cal a Luke ma milo prekvapili darčekmi. I keď som si nepriala narodeniny kvôli tým udalostiam, oslava bola. Malá a decentná.
Anonym mi viackrát písal. Píše vždy o otcovi. Že by to bol otec? Veď ja ani neviem, ako vyzerá. Mama mi fotky neukázala, odišiel keď som mala tri roky, takže si ho nepamätám. Ale otec to nie je.

Je večer a spomínam. Zasa plačem. Za dva týždne začínajú vianočné prázdniny a ja ich budem tráviť spomínaním na rodinu.Cítim sa zle. Zrazu som zaspala.
                            _________

Zobudila som sa na bolesť hlavy. Bolo sedem hodín. Rýchlo som sa pripravila a šla do školy. V škole som stretla Cala a Lukea. Bola matematika. Spomínam si, ako ma Lorensová vyvolala a mňa strašne bolela hlava. Šla som k tabuli a zrazu mi prišlo zle. Spomenula som si, že v poslednej dobe mávam bolesti brucha, ranné nevoľnosti a častú únavu. Zakrútila sa mi hlava a už som ležala na zemi.