Kapitola 7.

1.7K 161 5
                                    

Vstala som na tvrdej posteli. Keď som videla biele steny a infúziu vedľa mňa, ihneď som vedela, kde som. V nemocnici.

"Ah! Slečna Evergreenová, ste hore!" usmiala sa na mňa milá sestrička s čiernymi vlasmi.

"Prečo som tu?" spýtala som sa jej. Vôbec nič som si nepamätala. Iba to, mi bolo zle na matematike a šla som k tabuli.

"Vy si nepamätáte? Odpadla ste na hodine. Neprebúdzali ste sa, tak učiteľka zavolala záchranku," pripomenula mi.

"Prečo som odpadla?" spýtala som sa jej. Čakala som, že je to kvôli tým udalostiam a kvôli tomu, že málo jem. Jej odpoveď ma ale prekvapila a nečakala som ju ani v najhoršom sne.

"Ste tehotná, gratulujem," usmiala sa na mňa a bez slova vyšla z izby.

Neverila som, že môžem byť tehotná. Hlavne nie od chlapa, ktorý ma znásilnil. Nevedela som, čo budem robiť. Nemám ani peniaze na seba a nie to na dieťa.

Z myšlienok ma vytrhol Luke, ktorý vošiel do izby. Jeho pohľad bol zhnusený a sklamaný.

"Už to vieš, že?" spýtala som sa ho so strachom.

"Kto je otec?" spýtal sa dosť naštvane. Mala som pocit, že chce kričať.

"Luk-" začala som, ale skočil mi do reči.

"Je to ten kretén Justin?" spýtal sa naštvane.

Pred sebou sa mi zjavila noc s Jimom. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

"Nebol to Justin," opravila som ho.

"Tak?" spýtal sa už pokojnejšie.

"Fred," odvetila som jednoducho. Neisto na mňa pozrel.

"Jimov kamarát," objasnila som.

"Takže ty si Justina nepodviedla. Teba znásilnili. Musíš na políciu! Vie o tom niekto?" spýtal sa ma vystrašene.

"Justin to vie, ale on si to vysvetlil po svojom. A ešte Calum, ten to vie."

Luke rozmýšľal. Čakala som, že odíde z izby a už viac sa neukáže.

"Postarám sa o vás," povedal vážnym hlasom.

"To predsa nemôžem žiadať. Nie je to tvoje dieťa a už vonkoncom nie tvoja starosť," snažila som mu nápad zatrhnúť.

"Milujem ťa," vypadlo z neho.

Tiež mi nebol ľahostajný a jeho slová ma potešili. I keď som to v hĺbke duše cítila, že je niečo viac ako kamarát.

"Tiež ťa mám rada ale postarať sa o nás nemôžeš," odvetila som.

"Lis, postarám sa o vás. Poviem, že to dieťa je moje. Nasťahujem sa a moji rodičia sa o nás finančne postarajú," povedal, akoby bola záležitosť vyriešená.

Kým som stihla odpovedať, niekto zaklopal na dvere.

OchrancaWhere stories live. Discover now