Ochranca

Kapitola 20.

Luke sa unudene zdvihol a šiel otvoriť dvere. Nepočula som žiadny rozhovor, aby to, ako Luke dvere zatvára. Že by niekomu zavrel pre nosom? Šla som sa teda pozrieť. V predsieni som uvidela Mikea, ako si vyzúva topánky.

"Mike?" vypustila som zo seba.

"Lisa, ide o toto. Mama mi nechce odpustiť, nemohol by som u vás bývať ešte pár dní?" pozrel sa na mňa so svojími zaslzenými očami. Pozrela som na Lukea, ktorý len nemo prikývol.

"Samozrejme, môžeš tu byť, koľko chceš!" usmiala som sa a on ma prišiel objať. Naše objatie vyrušil Luke.

"Mike, je mi to ľúto, čo sa medzi nami stalo. Bol si aj vždy budeš ako môj brat," usmial sa naňho Luke neisto. Mike ho objal a dodal:" Kámo,tak si mi chýbal!" zasmial sa. Jeho smiech bol tak nákazlivý, že sme sa museli zasmiať aj my s Lukeom.

"Tak fajn, ja idem robiť večeru," usmiala som sa na nich a namierila som si to do kuchyne.

Nakoniec som sa rozhodla, že spravím pečené kurča. Spravila som ryžu, kurča som hodila do trúby a spravila som šalát. Za hodinu a pol bolo všetko hotové, tak som naservírovala chlapom na stôl a pustili sme sa do jedenia.

                            _________

Je nový rok. Mike u nás ešte stále býva, ale mne ani Lukrovi to nevadí. Je s ním veľká sranda. Čo sa týka mamy, od polície nemám žiadne informácie. Tak som začala uskutočňovať svoj plán. Silvestrovský večer som strávila s Lukeom, Calom, Tiffany a Mikeom. Mám taký menší pocit, že medzi Tiff a Mikeom preskočila iskra. Kúpili sme šampanské, chrumky a sladké pitie, keďže ja alkohol piť nemôžem. Bruško sa mi začína pomaly zväčšovať. Silvestrovský večer prebehol v poriadku. Dnes je prvý deň v novom roku a ja oddychujem, pretože s Lukeom sme robili poriadok. Mike šiel pred chvíľou vyniesť kôš, pretože varí večeru. Potešilo ma, že nemusím stáť nad sporákom.

Nemala som nič robiť, pozrela som si správy na facebooku. Dostala som pár správ od tých normálnejších zo školy, a samozrejme,medzi správami nesmel chýbať ani anonym.

Anonym: Šťastný nový rok Lisa! Snáď bude šťastný :-) (myslel som tvoju mamu)
Začala som plakať,pretože mi znova pripimenul mamu. Keď Luke prechádzal,utrela som slzy a tvárila sa prirodzene.

"Lisa? Deje sa niečo?" spýtal sa a pritiahol si ma k sebe. Otvorila som messenger a ukázala mu správy s anonymom. Na moje prekvapenie, vôbec sa netváril prekvapene. Chvíľu bolo ticho.

"Lisa, odpíš mu. Si snáď tupá, že ho ignoruješ?" povedal mi a tváril sa dosť vážne. Jeho slová ma pichli pri srdci. Bez slova som vstala, namierila som si to do predsiene, obula som sa a vyšla von.

Cítila som,ako vonku fúka studený vietor. Nasadila som si čiapku a rukavice a poriadne za sebou zabuchla dvere. Potrebovala som odtiaľ vypadnúť, nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Namierila som si to do parku, v ktorom som bola ešte pred Vianocami. Sadla som si na tú istú lavičku a začala som pozorovať ľudí. Zrazu som si spomenula na Nicole. Pozrela som sa tým smerom, kde mali obchod a rozhodla som sa, že tam pôjdem. Mala som dosť veľké nervy a čokoláda by mi vážne neuškodila. Vstala som z lavičky, prešla cez cestu a pozrela som sa do obchodu. Je to taký malý a útulný obchodík. Bolo otvorené a tak som vošla. Na moje prekvapenie tak stála Nicole.

"Lisa! Som taká rada, že si tu!" zapišťala od radosti. Usmiala som sa na ňu. I ja som bola rada, že ju vidím. Prišla aj jej mama so Suzie.
"Lisa! Som rada, že vás vidím," úprimne povedala a ukázala mi, že mám ísť za ňou.

Šli sme za pult, kde sa predávalo. Za pultom boli dvere a keď ste dvere otvorili, boli tam schody. Šli sme hore po schodoch a keď sa schody pominuli, uvidela som útulný bytík. Mali ho krásne zariadený. Šli sme do kuchyne, kde som si sadla.

"Kávu, čaj?" spýtala sa ma Nicolina mama milo.

"Čaj, ďakujem," vďačne som na nu pozrela.

"Nicole, pošli prosím ťa Tessu dole do obchodu."
Usmiala sa na Nicole a ona poslušne odkráčala za Tessou.
Nicolina mama zatiaľ urobila dva ovocné čaje a sadla si vedľa mňa.

"Tessa je naša zamestnankyňa a tiež moja kamarátka. Teraz u nás býva, je veľmi milá," vysvetlila mi a ja som prikývla a odpila z čaju. Ešte chvíľku sme sa tam rozprávali, keď prišla Nicole.

"Poď, ukážem ti izbu!" pozrela na mňa a ja som vstala zo stoličky. Nicole ma zaviedla do jej malej nádhernej izbičky. Všetko bolo ružové. Poukazovala mi hračky a bola tak nesmierne šťastná, že som tam s ňou. To dievčatko je úžasné. Keď mi poukazovala hračky, šli sme naspäť do kuchyne. Sadla som si vedľa Nicolinej mamy a zasa sme sa začali rozprávať. Zrazu mi zazvonil mobil. Myslela som, že to je Luke, ale mýlila som sa. To číslo bolo mamine. Lenže tu to zdvihnúť nemôžem.

"Ehm, ja už pôjdem, ďakujem vám za všetko!" ani som nečakala na odpovedať a utekala som dole schodmi rýchlo von. Ani som si poriadne neuvedomila, že Nicolina mama za mnou kričala, že sa ešte mám niekedy zastaviť. Vybehla som z obchodíku a zastala som na chodníku. Mobil ešte zvoní.
Mala som strach, ale nakoniec som sa rozhodla, že ho zdvihnem. Preglgla
som a stlačila tlačítko.

"Haló?" povedala som do mobilu tichým hláskom.