Ochranca

Kapitola 12.

Nadýchla som sa. S Lukeom sme sa ešte nikdy nepohádali. Ale teraz vyzeral naozaj naštvane. Zaváhala som. Mám mu povedať pravdu?

"Na polícii predsa. Kde inde?" otočila som sa a usmiala som sa falošne.  Keď som sa otočila, videla som na tvári jeho naštvaný výraz.

"Takže na polícii, áno?" spýtal sa Luke a zdvihol obočie. Neisto som prikývla. 

"Kurva, Lisa! Viem, že si tam nebola, prečo mi klameš? Prečo?" vyštekol po mne.

"Kde inde by som bola?" tiež som po ňom zvreskla a bola som odhodlaná klamať mu ďalej. Chcem odtiaľ mamu dosťať sama. Sama si o to požiadala. Ona sama mi povedala, že na políciu nemám ísť.

"Fajn. Takže ty mi budeš naďalej klamať?" naštvane sa spýtal.

Začala som plakať. Opäť som sa na iné nezmohla. Iba na plač. Čakala som, že Luke zmäkne, ale mýlila som sa. Pokračoval ďalej.

"Jediné, čo neznášam je klamstvo, Lisa. A ty si mi klamala. Vieš čo? Je koniec!" vykríkol  a obúval si topánky. Počula som rachot dverí. Odišiel odo mňa.

Prestala som plakať, pretože to bolo zbytočné. Môj plač ho nevráti. Oklamala som človeka, no ktorom mi záležalo a takto to dopadlo.

Aby som zahnala bolesť, pozrela som na facebook.

Anonym: Lisa! Nemôžeš ísť zachrániť svoju matku sama!

Zmocnila sa ma obava. Odkiaľ vie, že chcem zachrániť mamu? O tomto vie jedine Garry.

Môžem. A inak odkiaľ vieš, že som chcela ísť zachrániť moju matku?

Neodpísal. Znervóznela som. Prečo nepíše vtedy, keď ho potrebujem?

Po chvíli som však zavolala Tiff, aby som nebola doma sama. Tá súhlasila, že príde a prespí tu.

Kým neprišla, rýchlo som nahádzala veci do skríň a šla som čakať Tiff. Lukeovi som nahádzala veci do kufra. Určite si ich bude chcieť zobrať.

Po necelých dvadsiatich minútach už Tiff zvonila pred dverami.

"Ahoj!" objala som ju vrúcne vo dverách. Objatie mi opätovala. Tiffany bola vážne úžasná aj krásna. Bola vysoká, mala krásnu tvár a krátke hnedé vlasy.

Tiffany som zaviedla do svojej izby, kam si zložila spacák a taštičku. Keď sa zložila, sadla si na posteľ a poobzerala si moju izbu.

"Opustil ťa, však?" spýtala sa ma zrazu.

"Ako to vieš?" pozrela som na ňu prekvapene.

"Nie je tu. Keby tu bol,tak ste spolu, no nie?" usmiala sa smutne. Iba som prikývla.

"No tak, hovor, Lisa, čo sa stalo?" prisadla si.

Po tvári mi začali stekať slzy. A to som si povedala,že kvôli Lukeovi nevyroním ani slzičku. Aspoň nie teraz, keď plánujem dostať svoju matku domov.

Tiff som všetko povedala. Od dnešného telefonátu, po hádku s Lukeom.

"To bude v poriadku. Tvoja mama sa vráti a ty sa o bábo postaráš aj bez Lukea, ver mi," objímala ma.

"Ďakujem, Tiffany. A čo sa stalo medzi tebou a Calumom?" spýtala som sa jej na oplátku.

"Úprimne? Naozaj neviem. Calum bol v posledné dni divný. Včera večer mi poslal správu, že mi dvaja, nemá to zmysel."

Objala som ju. Chvíľu sme tam sedeli ticho, každá zaborená do vlastných myšlienok.

"Máš chuť niekoho zabiť, však?"spýtala sa ma Tiff. Jej otázka ma však zaskočila.

"Len seba,"odpovedala som jej pomedzi slzy.

"Poznám ten pocit," vzdychla.
                   
                            __________

Obliekli sme sa, vypili sme čaj a šli sme do školy. Keď sme boli pri škole, videla som, ako sa Calum s Lukeom na niečom hádajú. Keď nás však uvideli, prestali.

"Tiff? Prečo sa tí dvaja stále hádajú?" spýtala som sa Tiff s domnienkou, že o niečom tuší. Mýlila som sa.

"To fakt neviem, určite riešia blbosti," usmiala sa a mávla nad nimi rukou.

Celý deň prebiehal v pohode. Po obede som šla s Tiffany domov, aby si zobrala veci, pretože sme sa dohodli, že bude týždeň so mnou. Po škole si Luke prišiel vziať veci. Bol to strašný pocit, keď odchádzal. Cítila som, ako by odchádzal kus mňa.

S Tiff sme sa pustili do učenia. Po učení sme sa šli najesť a osprchovať a šli sme rovno spať.

O tri týždne neskôr

Už sú to tri týždňe, čo sme sa s Lukeom rozišli. V škole sa vôbec nebavíme. Na moje prekvapenie, ani s Calom.

O mame neviem žiadne informácie, na polícii som nebola. Vymýšľam plán, ako sa k nej dostať a ako ju odtiaľ odviezť.

Čo sa týka drobca, má dva mesiace. Rastie ako z vody a je zdravý. Tiff je skoro stále u mňa. Pomáha mi a  dokonca so mnou chodí na brigadu do obchodu, aby som si niečo zarobila a svoju výplatu dáva mne.

V škole je to rovnaké.  Dnes sa nám práve začali vianočné prázdniny. Budú prvý raz bez rodiny. A bez Lukea.

Tiffany povedala, že môžem tráviť Vianoce u nej. Ja však chcem mamu dostať na Štedrý večer domov. Je to detinské, ale nádej umiera posledná.

Zrazu ma vyrušil messenger. A ten, kto mi napísal, ma riadne prekvapil.