Nikdy ti neodpustím

46. Po prvýkrát.

Marcus / Leto 2023

Vyšiel som z domu a ako prvé som videl v letnom vánku vjať blonďavé vlasy. Siahali jej skoro až po zadok. Na chvíľu som očami spočinul na nahej koži, ktorá bola viditeľná medzi lemom jej riflí a jej trička. Odpil som si z fľašky piva, ktorú som držal v ruke.
Ako je možné, že som ju ešte nikdy nevidel?

Zastavil som sa v chôdzi. Sledoval som ako sa rozpráva s nejakou babou a už teraz som odolával nutkaniu ich vyrušiť. Nevidel som jej ani do tváre, ale ťahalo ma to k nej. Nedokázal som prestaň na ňu pozerať. Potom sa otočila ku kamarátke a ja som ju zazrel z profilu. Malý noštek sa jej lemoval vo svetle ohniska. Vlasy jej padali po ramene dole až k pupku.

,,Kto to je ?" Opýtal som sa Maxa, keď prechádzal s pivami v ruke okolo mňa.
,,Netuším, ale niečo mi vraví, že ty to o chvíľu zistíš." Zasmial sa a drgol ma lakťom do ruky.
Mal pravdu. Ešte dnes sa bude zvýjať podo mnou v posteli.
Boli veci, ktoré som nikdy nedokázal ovplyvniť.
Všetkým ženám sa môj výzor anjelika s blond vlasmi páčil.
Všetkým ženám sa podľamovali kolená, keď som sa na nich usmial.
Všetky ženy chceli skončiť so mnou a ja som im vyhovel. Kto som, že by som im to nedoprial? Sám pre seba som sa uchechtal.
Všetky ženy boli nasraté, keď zistili, že boli len jednou z mnohých a vždy len na jedenkrát.
Bol som bastard, nechcel som sa viazať, keď po svete behalo toľko žien, ktoré som mohol mať.

Kamarátka sa zdvihla a odišla.
To bola moja príležitosť. Vzal som ešte jedno pivo a sadol si vedľa nej na drevo.
Rukou som jej ponúkol pivo. Zdvihla pohľad ku mne. Jej prenikavé modré oči sa zapichli do tých mojich. Priateľsky sa usmiala.
,,Ďakujem." Vzala si fľašku a jej hrdlo si priložila k perám. Môj mozog si už predstavoval ako tie isté pery obopína okolo môjho penisu.
Na jej symetrickéj tvári sa rozprestreli rozpaky. Líca sa jej mierne začervenali.
Tak kurevsky nevinná.
,,Marcus." Podal som jej voľnú ruku.
,,Teší ma Marcus." Opätovala mi úsmev a znova sa napila.
,,A svoje meno mi nepovieš? Väčšinou to tak chodí." Drzo som sa zaškeril a povytiahol obočie.
,,Prepáč, som nespoločenský tvor." Jej hrdelný smiech mi vkĺzol do uši a usadil sa v hlave ako jemná melódia.
,,Isabell. Moje meno je Isabell." Vložila jej útlu ruku do mojej dlane a ja som ju jemne stisol.

,,To vysvetľuje, že sme sa predtým ešte nestretli. Prečo nemáš rada spoločnosť Isabell?" Díval som sa jej do tváre aj keď som videl, že ju to znervózňuje. Odvrátila odo mňa pohľad a zadívala sa do plameňov ohniska.
,,Ľudia sú nepredvídateľní, sebeckí za to knihy sú vždy lepším spoločníkom. Minimalne vieš, čo od nich môžeš čakať."
,,To je pravda, ale nie je práve tá rozmanitosť ľudí  nádherná ? Nemôžeš všetkých  ľudí hádzať do jedného vreca."
Otočila sa opäť ku mne a usmiala sa, ukázala mi všetky tie jej biele perličky.
,,Práve preto som tu. Dávam práve ľudom šancu, tak ma nesklam Marcus."  Jej dôvtip ma prekvapil a vyčaril mi dementný úsmev na tvári.
,,Neviem, či zvládnem tento tlak." Snažil som sa o ten najočarucejší úsmev.
,,Vedieš si dobre. Lepšie ako som čakala."Zasmiala sa.
,,Ako to?" Opýtal som sa so zdvihnutým obočím.
,,Počula som už o tebe Marcus. Blonďavý anjel s dušou diabla." Uškrnula sa a ja som jej mal chuť ten úškľabok jazykom zotrieť.
,,Takže ma povesť predbehla?" Vecne som skonštatoval a odpil si z piva.
,,Tak to už býva pri lámačoch sŕdc."
,,Nemala by si sa uspokojiť s cudzími názormi. Musíš si urobiť svoj vlastný úsudok." Podpichoval som ju.
,,Preto tu ešte stále sedíš." Vrátila mi to.
Drzo som sa na ňu usmial. Bola očarujúca, krásna a vtipná. Musel som ju mať.
Do hodiny ju budem mať tam kde chcem.

Už som mal na jazyku, či sa nechce niekam prejsť, keď mi Jax potľapkal po pleci a zastavil ma v pohybe.
,,Čau Marcus." Nevenoval mi ani pohľad a rovno si to nakráčal k Isabell. Sánka sa mi zaťala, keď sa zohol k nej a pobozkal ju na tie pery, ktoré som nedokázal vyhnať z hlavy.  Isabell sa len usmiala a červeň sa jej nahrnula do líc.

Takže takto sa veci mali. Hnevom mi krv vrela. Prečo on?
,,Stephani sa po tebe pýtala, alebo to bola Jane?." Ozval sa Jax s spýtavo na mňa pozeral. Vedel som o čo mu ide, chránil si teritórium. Zmrd.
Isabell sa na mňa zachmúrila a ja som videl jej v pohľade odsudzovanie. Vystrel som sa. Nemala na to najmenšie právo. Nikoho som nikdy nevyužil. Nie v tom zmysle. Všetky ženy, s ktorými som spal boli so mnou v posteli dobrovoľne. Nasrať. Venoval som jej drsný úškľabok a ona len povytiahla obočie. Zrejme vôbec ani len netušila, s akým človekom chodí. Jax si ju pred svetom skrýval, aby v jej očiach vyzeral tak dokonalo. Nemala ani potuchy o jeho minulosti a o jeho permanentnom vzťahu so Sophie.
Nepovedal som jej nič. Najlepšie lekcie sú tie od samotného života.

Postavil som sa a bez slov odišiel. Nalial som si dvojitého panáka. O pätnásť minút som sa vrátil a posadil sa oproti nim. Do lona mi vkĺzla Jane a ja som jej začal bozkávať krk pritom som neodtrhol zrak od Isabell, ktorá na mňa bezducho hľadela a na jej tvári sa objavil odpor. Zahodil som všetky myšlienky na ňu a ponoril sa do Jane.

Mesiac bol v splne a osvetľoval tmavú noc.
Ležal som na lehátku a sledoval som hviezdy, ktoré mesiac skoro úplne zatemnil.
,,Nemôžeš sa tak správať k ženám." Neodvrátil som zrak od hviezd. Priložil som si fľašu whisky k perám a poriadne sa napil. Jej hlas bol blízko, jej vôňa mi zaútočila na zmysly. Zatvoril som oči.
,,Ako sa k ním správam?" Otvoril som oči a povrchne si ju premeral. Sledoval som pohyb jej rúk, ako si blond pramienok zastrčila za ucho.
,,Ako by sme boli pre teba len nejaké hračky."
Ty by si drahá Isabell, bola tou najlepšou hračkou , ktorú by som si určite aj nechal.
To som jej však radšej nepovedal a miesto toho sa radšej znova poriadne napil. Zlatá tekutina mi zohrievala hrdlo a prinášala to sladké opojenie mysle. Pozrel som na ňu spod mihálnic. Jej nevinnosť mi podlamovala kolená, ale je to len ďalšia hlúpa vysokoškoláčka, ktorá si nechá plniť hlavu názormi ostatných.
,,A nie ste?"  Vysmieval som sa jej.
Sledoval som ako sa jej pomaly zúžili očné viečka až kým na mňa úplne nezazerala. Vystrela chrbát. Páčila sa mi jej bojovná stránka.
,,Máš o ženách mylnú predstavu Marcus. Je mi ťa ľúto." Založila si ruky na prsiach. Chcela vyzerať vážne a pritom jej tento nepatrný pohyb nadvihol prsia a mne v penise šklblo. Takže je jej ma ľúto.
Okamžite som sa postavil a pritlačil ku telom k stromu, ktorý mala za chrbátom.
Stuhla. Dýchala rýchlejšie a prerývanejšie. Usmial som sa pri myšlienke, že reaguje na moje telo ako reagovalo to moje na jej.
,,Ja ľutujem zas ženy, ktoré pre poriadny penis, alebo pre chvíľku kontaktu s chlapom..." dotkol som sa jej odhalenej položky na ruke, pri čom sa jej ústa mierne pootvorili. Tešilo ma, že mám na ňu taký vplyv, preto som pokračoval. ,,dokážu zo seba spraviť lacné hračky."
Perami som jej prešiel po ušnom lalôčku. Ešte chvíľu a neudržal by som sa, zaútočil by som na jej pery a bolo by mi jedno koho je.

Isabell však nanešťastie stihla dostať rozum a odstrčila ma od seba. Zakolísal som  sa dozadu a hľadal stratený balans vplyvom alkoholu v krvi. Sekundu mi trvalo, kým som opäť stál pevne na nohách a prepaľoval jej modré oči.
,,Drž sa odo mňa na míle ďaleko Marcus." Snažila sa o ten najvyrovnanejší hlas, ale aj ten ju zradil.
Rýchlo sa odrazila od kôry stromu a dala sa na odchod.

,,Obraňuješ iné ženy a pritom si ani neuvedomuješ, že ty sama si Jaxovov hračkou Isabell." Kričal som so smiechom za ňou.

V ten večer som sa strieskal pod obraz Boží...