Nikdy ti neodpustím

21. Ráno potom.

Isabell

Ráno som sa zobudila s neskutočnou opicou. Dúfala som, že si včerajšiu noc nebudem pamätať. Omyl, nepamätám si len ako som sa dostala do bytu.
Tam hore ma niekto vážne nemá rád.
Pozrela som na hodinky a bolo niečo pred dvanástou. Za tri hodiny musím byť v práci.

Postavila som sa z postele a celý svet sa so mnou zatočil.
Dnešný deň si určite užijem.
S veľkou námahou som sa doplazila do kuchyne a naliala si pohár studenej vody.

V bruchu mi škŕkalo, ale na jedlo som nedokázala ani pomyslieť.
Nohavice som našla ležať na zemi už v chodbe. Čo som to preboha včera vystrájala?
Jedno som však vedela naisto. Keď to jeden z nich spomenie, čo si myslím že bude skôr Marcus všetko popriem. Proste poviem, že si na nič nepamätám.

Aj keď všetko čo sa stalo som videla aj teraz pred sebou úplne jasne. Lucasa so Susan, aj keď teraz mi to už neprišlo také úžasne. Čo sa to kurva stalo? Chcel ma odplašiť? Zrejme sa mu to aj podarilo a nie kvôli tomu aké ma chúťky, ale tým že ma tam nechal stáť a úplne bez problémov pojebal inú.
Chlapi sú prasce.
Spomenula som si na včerajšie dotyky Marcusa a už zas som cítila v podbrušku chvenie.
Ani to sa nemohlo už viackrát opakovať. Odmietam byť ďalšia na jeho zozname, aj keď za poslednú dobu mi prišiel čoraz viac príťažlivejší.

Asi som stále opitá.

,,Vyzeráš hrozne." Alex na mňa pozerala s otázkou v tvári.
,,Aj sa tak cítim." Ledva som dvíhala nohy. Prisáham už nikdy nebudem piť.
Alex mi podala po bare bielu vodu.
,,Vyproštovák a do dna."
Môj žalúdok protestoval, ale vypila som ho.
,,Kde si bola?"
,,V Dark Stone."
Oči sa jej rozjasnili a ja som vedela, že bude chcieť všetky podrobnosti.
,,Čože? Ty si bola v najluxusnejšom klube v bare a ani si ma nezavolala so sebou?"
,,Zobrala ma tam Laura." Pozerala na mňa a ja mne došlo, že nevie kto to je.
,,Lucas má staršieho brata, tak jeho snúbenica." Nespomenula som, že je jeden z majiteľov.
,,A aké to tam bolo?"
,,Nóbl? Všetci čašníci aj barmani mali rovnaké rovnošaty. Všetko tam vyzerala luxusne a draho."
V hlave mi stále dunilo a chcelo sa mi spať.
Stále čakala na podrobnosti a mne sa tak nechcelo viesť rozhovor.
Stručne som jej povedala o včerajšej noci, ale vynechala som všetko čo sa dialo potom ako ma Lucas schytil za ruku a odtiahol do tmavej miestnosti.
Vlastne, ktovie čo si pomyslel, keď ma tam nenašiel. Na to som úplne zabudla. Ale ako ho poznám určite si poradil.

Obslúžila som pár stolov keď do baru vošiel mladý chalan z donášky.
,,Zdravím, hľadám slečnu Isabell Crown."
Pristúpila som k nemu a ruky si utrela do zástery.
,,To budem ja." Usmiala som sa naňho a on mi podal donášku.
,,Lenže ja som si nič neobjednala." Nechápavo som naňho pozerala.
,,Je to na vaše meno a je to aj zaplatené, takže si to vezmite a dobrú chuť." Vsunul mi to do rúk a odišiel.
,,Tak ďakujem." Zakričala som ešte za ním.
,,Čo to máš?" Ozvala sa Alex za mnou.
,,Nemám potuchy."
Zašla som za bar a roztvorila tašku. V malej miske bol vývar a vedľa vo väčšej kuracie rizoto. Sliny sa mi začali zbiehať v kútikoch úst.
Vybrala som všetok obsah z tašky von a na jej dne bol malý papier.

Máš za čo. Uži si opicu.

Nemuselo byť tam ani napísané od koho to je. Len z jedného človeka mohli tieto slová vyjsť.

,,Ty sa usmievaš ako slniečko na hnoj moja milá. Čo mi nehovoríš?" Alex sa s úsmevom oprela o pult a hľadela na mňa.
,,Len ma to potešilo nič viac."
,,Od koho to je ?" Vyzvedala.
,,Nie je tam meno." Zahrala som to do outu aj keď som z toho mala zlý pocit. Ona je najbližšia kamarátka akú mám.
,,Dobre, ale nesmieš vyvádzať." Ostro som pozrela na ňu.
,,Dúfam, že je to od sexy chlapa, ktorý je v posteli zviera. Musíš si už nájsť poriadneho chlapa." Žmurkla na mňa.
,,Včera som tak nejako natrafila na Marcusa." Ďalšia polopravda.
,,Nehovor, že si sa s ním vyspala." Videla som na nej, že sa jej to nepáči.
,,S nikým som sa preboha nevyspala."
,,Tak?"
,,Nepoviem ti to, ak budeš takto na mňa pozerať."
,,Ako takto?"
,,Odsudzujúco."
Dvakrát zamrkala a potom sa jej na čele objavila malá vráska.
,,Dobre, prepáč. Ale je to chuj. Síce pekný, ale my dve máme na lepších."
Nadýchla som sa a zatajila dych. Potom som všetok vzduch z pľúc vypustila von a otvorila ústa.
,,Bozkávali sme sa a tak nejako jeho ruka skončila v mojich nohaviciac." Vedela som, že sa červenám až za ušami.
,,Nuž hovorí sa, že vie uspokojiť ženu, aj viacej na raz."
Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom sme vybuchli do smiechu.

Deň ubiehal a po zjedení vývaru mi bolo omnoho lepšie. Alex sa už viac nepýtala a ja jej za to bola vďačná. Ešte vďačnejšia som bola, že sa tu ani jeden z nich neukázal. Potrebovala som si to najprv všetko urovnať v hlave, ale to nešlo kým som bola nevyspatá.

S Alex som zamkla bar a pomaly sme sa vybrali na cestu domov.
,,Zvieziem ťa?"
Opýtala sa ma Alex pri aute.
Nechcela som ju otravovať , ale vidina že budem skorej v posteli sa mi páčila.
,,Nebudete ťa to zdržiavať?"
,,Sadaj." Vďačne som sa na ňu usmiala a už som otvárala dvere spolujazdca.

Alex zastavila pred mojim bytom.
,,Ďakujem."
,,Niet začo, ale mám na teba prosbu."
,,Počúvam ťa."
,,Pamätáš si tú párty, kde sme boli spoločne?"
,,Veľmi dobre."
,,No tak keď si odišla, zoznámila som sa tam s jedným chalanom."
Kútiky sa mi zdvihli do obrovského úsmevu.
,,A prečo som už o ňom nepočula?"
Dobiedzala som.
,,Boli zaujímavejšie témy." Žmurkla na mňa a pokračovala.
,,Tak vec sa má tak, že navštevuje Parkinsonovú univerzitu a hrá za ňu hokej. Zajtra sa na našom štadióne koná derby medzi našimi univerzitami a pozval ma. Len tam nechcem ísť sama. Nešla by si so mnou?"
,,Hokej, hovoríš. Takže tam bude aj.." Nenechala ma dokončiť.
,,Lucas aj Marcus."
,,Prečo nemôže hrať pólo, alebo basketbal?" Smiala som sa priškrtene.
,,Pretože za pólo nehrajú sexy chlapi." Uškrnula sa na mňa.
,,Okej. Pôjdem s tebou, aká je pravdepodobnosť, že na seba narazíme?"
Však oni budú na ľade a ja niekde vzadu na tribúne.
,,Mizivá." Pritakala mi Alex.

Rozlúčili sme sa a ja som si to namierila domov. Po dlhéj a horúcej sprche som vkĺzla do dlhého pyžama a županu. Vyliezla som na balkón a našla na stole balík cigariet. Jednu som si vybrala a vložila medzi pery. Telom mi prešiel nikotín a ja som sa oprela o balkónové dvere.
Vždy keď som mala nezamestnané ruky, myseľ mi utekala do spomienok z včerajšej noci. Nepotrebovala som si klamať. Vedela som, že aj keď som bola podgurážená alkoholom páčilo sa mi mať Marcusové ruky na tele a jeho pery na mojom krku. Taktiež som však vedela, že s ním ma nečaká nič iné ako zlomené srdce. A to som už nikdy nehodlala dopustiť.  Aj keď pred  všetkými som tvrdila, že nehľadám nič záväzne dobre som si uvedomovala, že taká nie som.

Ale jednu vec viem s určitosťou. Nikomu už nikdy nedovolím sa so mnou zahrávať.